Prepis lodneho dennika z dovolenky v Karibiku. Po troch rokoch rozmyslania som sa konecne odhodlal zorganizovat plavbu po karibskych ostrovoch. Nakoniec mozem povedat, ze to urcite bola jedna z najlepsich dovoleniek, ake som kedy zazil. To co vyzera ako nedosazitelny sen z katalogu sa stalo skutocnostou. Zrazu sa vy stanete sucastou katalogu. Ale nie je to len fotografia nad ktorou sa da slintat. Je to obrazok, ktoreho sa mozte dotknut, ktory mozete prezit.

S nápadom naštíviť vysnívané miesto jachtárov, Karibské more, som sa pohrával už asi tri roky. Vlani sa mi nakoniec podarilo presvedčiť samého seba, že tri týždne sa Slovensko bezomňa zaobíde. Pri pátraní Internetom sa mi podarilo naraziť na stránku http://www.caribbeanholiday.cz, ktorá ponúkala možnosť stráviť dovolenku na jachte s kapitánom. Síce som držiteľom oprávnenia pre vedenie plavidiel, ale radšej som zvolil alternatívu plavby s niekým, kto dobre pozná tamojšie vody. Výhodou taktiež bol český jazyk, keďže kapitán s manželkou boli česi, ktorí tam už niekolko rokov žijú. Zostávalo už len vybrať trasu, termín, a zohnať posádku. Karibská oblasť je veľká, vybrať si nie je jednoduché, a tak nakoniec zvíťazila cesta po miestach, v ktorých sa nakrúcali Piráti z Karibiku. Termín padol na február, ktorý sľuboval pekné a stále počasie. S posádkou síce boli trochu problemy, ale nakoniec sa podarilo zohnať ďalších 7 ľudí ochotných podstúpiť toto dobrodružstvo.
Letenky sme zohnali z Viedne asi pol roka pred nalodením za 725 EUR. pričom bolo potrebné presunúť sa v Paríži z letiska Charles de Gaulle na letisko Orly, pretože priamy let z Viedne nelieta. Poznajúc mentalitu sme francúzov sme neponechali nič náhode a pre prípad štrajku sme si na presun medzi letiskami rezervovali asi 6 hodín. Asi 2 týždne pred odletom sme prišli o jedného člena posádky, našťastie sa nám podarilo par dní pred odjazdom zohnať náhradu.
Let z Viedne na Martinik prebiehal kľudne, dokonca ani naše obavy z presunu v Paríži sa nenaplnili. Žiadny štrajk sa nekonal, a ani batožinu nám nestratili. Jedniným problémom tak bolo, ako stráviť 6 hodín v Paríži, a potom nekonečných 8 hodín v lietadle. Na Martinik sme prileteli 2 dni pred plánovaným nalodením, kvôli lacnejším letenkám. Toto sa nakoniec ukázalo ako výborný nápad, lebo sme aspoň mali čas na aklimatizáciu, a mohli sme si pozrieť aj hlavné mesto Fort de France. Pristáli sme večer s asi trištvrtehodinovým meškaním. Po vystúpení z letiskovej haly v Le Lamentin nás ovanul vlhký, teplý vzduch. Aká príjemná zmena po slovenskej zime. Pôvodne sme plánovali požičať si auto s ktorým by sme sa prepravili z letiska na vopred rezervovany hotel, a o deň neskôr do prístavu Le Marin. Po asi polhodinovom čakaní v rade k okienku nám došla trpezlivosť, a tak sme oslovili taxíky čakajúce pred letiskom. Taxikár nám ponúkol 2 možnosti. Buď zapne tachometer, alebo nás prepraví na hotel za 40 EUR. Netušili sme koľko stojí taxi, tak sme zvolili druhú možnosť, 10 EUR na osobu nám pripadalo ako dobrá cena. Po zastavení pri hoteli taxameter ukazoval 30 EUR. Náš taxikár to zaokrúhlil na 35 EUR. Druhá časť posádky nemala toľko štastia, a tak musela zaplatiť pôvodne dohodnutú plnú sumu 40 EUR. Na hoteli už na nás čakal príjemný domáci pán, ktorý nás oboznámil s chodom hotela. Po celodennej ceste sme boli unavení natoľko, že sme zvládli iba sprchu a posteľ.
Bayfront hotel je síce skromný hotel, izby obsahujú prakticky len posteľ, kúpeľnu a samozrejme klimatizáciu, ktorá je v týchto podmienkach nevyhnutnosťou, má však výbornú polohu. Nachádza sa priamo v centre mesta, z jednej strany má výhľad na more, z druhej strany na najväčší mestský park La Savanne, a pevnosť Fort Saint Louis. Za 85 EUR na noc za dvojposteľovú postel sa rozhodne oplatí. Šesťhodinový časový posun sa na nás veľmi rýchlo odrazil. Už o piatej sme niektorí boli vyspatí, a mohli sme si vychutnať zátoku s plachetnicami v ktorých sa odrážal východ slnka. O siedmej sme už na prevapenie domáceho pána sedeli na raňajkách. Pri príchode sme ho totiž upozornili, že sme unavení, a na raňajky asi prídeme až okolo desiatej.

Po raňajkách sme vyrazili do ulíc mesta. Fort de France je malé príjemné mesto v ktorého architektúre sa odráža historická minulosť. Nad mestom sa týči kopec z ktorého je pekny výhľad na okolie. Zatiaľ čo v Bratislave patrí Slavín a Koliba tým majetnejším, tuná sme mali pocit, že bývaju tí chudobnejší. Krátko po obede nastáva siesta, ktorá sme mali pocit, v prípade obchodov nekončí. Ak chcete teda niečo nakupovať, odporúčam radšej ráno. Po obede sme zašli do parku, kde sa okrem sochy Kryštofa Kolumba nachádza aj zaujímavosť, ktorou je socha bez hlavy. Táto socha patrí cisárovnej Jozefíne, ktorú domorodci nemajú príliš v láske. Narodila sa na Martiniku, ale údajne prehovorila Napoleona, aby nezrušil otroctvo na ostrove. Jej rodina totiž vlastnila rozsiahle plantáže na ktorých zamestnávala otrokov. Hneď vedľa hotela sme mali reštauráciu Le Baie, ktorá otvárala o siedmej večer. Kuchyňa na Martiniku je poznačená francúzskou súčasnosťou. Takže ak vám chutí, nemusíte sa ničoho obávať. Po večeri sme sa vybrali na prechádzku do parku, kde sme objavili karnevalovú batucadu. Jedná sa o skupinu desiatok bubeníkov, ktorí dokážu zo svojich nástrojov vyčarovať neskutočné rytmy.

Pages: 1· 2· 3