Nový deň nás privítal nie príliš vľúdnym počasím. Fúkalo 30-35 uzlov, a aj vlny boli oveľa väčšie. Dokonca aj nepremokavé bundy sme museli vytiahnuť, pretože občas prišla dažďová sprcha. Takéto počasie je pre toto ročné obdobie nezvykom, dokonca aj Zuzka s Honzom vraveli, že „tady nikdy neprší“. Všetko zlé je na niečo dobre, a nám sa práve v takomto počasí podarilo chytit dvoch tuniakov. Každý deň, hneď po vylodení sme vytiahli udice, ale až teraz sme konečne mali štastie. Obe udice zabrali v rovnkom okamihu. Ťahať ryby v takýchto vlnách síce nebolo nič jednoduché, ale našim rybárom sa to podarilo a tak sme sa mohli tešiť z dvoch krásnych úlovkov. Našim pôvodným cieľom bol ostrov Mayreau, ale nebolo kde zakotviť, preto sme potiahli ešte trochu daľej na Union Island. Po zakotvení sme sa opäť rozdelili. Časť posádky išla pozriet mestečko, a ostatní sme šnorchlovali na útesoch.
V zátoke Clifton Harbour sme dotankovali vodu, a opäť zakotvili neďaleko Happy Islandu. Je to umelý ostrov, vytvorený z mušlí. Vznikol tak, že pôvodne to bola len hromada mušlí. Miestny podnikavec začal tak, že na tejto hromade ponúkal v prenosnej chladničke nápoje. Postupom času túto hromadu budoval tak, že je z nej teraz plnohodnotný ostrov s barom, hudbou, a dokonca aj skromným ubytovaním. Elektrinu mu poskytuje veterná elektráreň, a ako sme mohli presvedčiť s nedostatkom vetra tu rozhodne problem nie je. Podáva sa samozrejme rum punch.
Po tejto zastávke nás čakali tie pravé katalógové fotky. Prvá z mnohých pláži nás čakala na Mopione. Je to vlastne len taká malá kopa piesku s jedným slnečníkom. Vplyvom prúdov a vetra sa neustále mení tvar ostrova, ale zvláštnosťou je, že slnečník vždy zostáva na pevnine. Pri príchode člnom si treba dávať pozor, lebo celý ostrov je chránený útesom. Po tom ako sme sa do sýtosti vykúpali sme vyrazili na neďaleký ostrov Petit St.Vincent. Tu nás privítala neskutočne modrá voda priam lákajúca na okúpanie. Petit St.Vincent je súkromný hotelový rezort, takže pohybovať sa po ostrove je zakázané. Je však možnosť ohlásiť sa na recepcii, a vtedy vám ochotne ukážu ostrov, aj ukážkový apartmán. Pri každom bungalove na ostrove je systém, pozostávajúci z dvoch vlajok. Vytiahnutá červená vlajka znamená nerušiť. Vytiahnutá žltá vlajka znamena, že v schránke je nejaká objednávka. Po ostrove jazdí personál na malých vozíkoch, podobných golfovým, a v prípade, že nájdu objednavku, tak ju splnia. Týmto vozíkom je potom možné absolvovať cestu po ostrove. Z apartmánu je nádherný výhľad na more, a rozhodne tento rezort odporúčam všetkým zaľubencom. Romantiky, a pohodlia tam budete mať dostatok. V zátoke pri ostrove Honza s Majom nalovili mušle, ktoré potom Zuzka pripravila na večeru. Príprava týchto mušlí bola veľmi zaujímavá. Najskôr je treba z druhej strany mušle kladivom a skrutkovačom vybiť dieru. Tým sa zníži podtlak, a je možné vytiahnuť z mäso z mušle. Potom ho treba už len očistiť, naklepať, a hody sa môžu začať.
Našim nasledujúcim cieľom bolo minisúostrovie Tobago Cays, ktoré je zároveň Marine parkom. Pozostáva z piatich malých, neobývaných ostrovov. Zakotvili sme pri ostrove Petit Bateau, a člnom sme sa vybrali na Baradol. Tento ostrov by sa dal kľudne nazvať ostrovom leguánov, ktorých sme postretli hádam dvadsať. Na pobreží je piesková pláž, a všade naokolo útesy, zvádzajúce ku šnorchlovaniu. Okrem veľkého množstva rýb sa nám podarilo objaviť morskú korytnačku, ktorá sa majestátne vznášala nad dnom. Po návrate na loď sme sa vybrali na kopec, z ktorého bol skvelý výhľad na celé Tobago Cays. Súčasťou súostrovia je aj Petit Tobac, na ktorom sa nakrúcali Piráti z Karibiku. Konkrétne sa jedná o ostrov na ktorom Jacka Sparrowa dvakrát urobili guvernérom, a ktorý kedysi obsahoval bohaté zásoby rumu. Či je tam rum ešte stále uložený sa nám nepodarilo zistiť, lebo ostrov je trochu mimo súostrovie, a na plavbu člnom sa nám to zdalo daľeko. Namiesto toho sme zaplávali na neďaleký Jamesby, kde sme objavili veľa malých krabov.
Druhý deň na Tobago Cays sme začali honbou na žraloka. Zuzka nám prezradila, že v nedaľekých útesoch je možné sledovať žraloky. Cez deň spia, a z pod kameňov im trčia iba chvosty. Za ten chvost ich treba poťahať. Najskôr sme hľadali vhodné miesto na zakotvenie, ale potom sme pri útesoch našli bóje na ktoré je možné priviazať čln. Pri hľadaní žraloka sme narazili na prekrásnu raju, ktorá ako keby plachtila povetrím. Po dlhšom pátraní sme si už s Majom vraveli, že sme našli tú hĺbku v ktorej by mohli byť, a zrazu Majo vraví: „veď tu je“. „Kde?“, vravím. „No pod nami“. A naozaj. Priamo pod nami bol asi jeden a pol metrový, čierny. Ale namiesto chvosta mu zpod kameňa vykúkala hlava. Vyzeral, že spal. Majo aj niekoľkokrát rozmýšľal nad tým, že ho potiahne, ale nakoniec zvíťazil rešpekt, a nechali sme ho tak. Večer nás čakala gurmánska lahódka v podobe grilovaných langust na ostrove. Po skvelej, a príjemnej večeri sme si vychutnali ďalší z romantických západov slnka a pod rúškom noci sme sa prepravili späť na loď.
Pekné dni na Tobago Cays, sa nachýlili ku koncu, a my sme sa presunuli na ďalší ostrov, ktorým bol Mayreau. Tento mal asi najkrajšiu pláž na ktorej sme boli. Piesok sice nebol taký biely ako na Mopione, voda nebola taká modrá ako na Petit St.Vincente, ale pobrežie sa tak jemne zvažovalo do mora, že aj niekoľko metrov od brehu bolo iba po pás vody. Na Mayreau sme dorazili ešte pre obedom, a tak sme sa vybrali na prechádzku po ostrove. Ostrov v podstate pozostáva z jedného mesta. Na vrchole ostrova je malý kostolík, z ktorého je výhľad na Tobago Cays. Celé mesto pozostáva z jednej cesty, ktora je obkolesená krčmami. Tolko krčiem po hromade som hádam ešte nevidel. Náš pôvodný plán bol prejsť celý ostrov, a druhou stranou po pobreží sa vrátiť naspäť na loď. Nepodarilo sa nám však nájsť cestu ku Slanému jazeru, namiesto toho sme našli skládku, ktorá nám pripomenula, že Karibik nie sú len pláže. Vrátili sme sa teda tou istou cestou, ktorou sme prišli. Po ceste sme sa zastavili v jednom bare, kde sme príjemného chlapíka, ktorého priteľka bola poľka. Výborne sme sa porozprávali, odporučili sme mu, čo treba vidieť na Slovensku, a pobrali sme sa späť na loď. Na večeru sme mali opäť langusty, tentoraz ugrilované priamo na lodi.
Čas našej dovolenky výrazne pokročil, a prišiel čas vybrať sa späť na sever. Tentokrát sme vynechali Bequiu, a našou nasledujúcou zastávkou bol „Home of Pirates of the Caribbean“, zátoka Wallilabou Bay na ostrove St.Vincent. Cestou sme mali opäť šťastie, a podarilo sa nám chytiť jedného tuniaka, jackfish, a barakudu. Po čase sa pred nami objavila skala, na ktorej v Pirátoch z Karibiku vyseli obesenci, a varovali námorníkov pred podobným osudom, a nám bolo jasné, že prichádzame do filmového Port Royal. Po nakrútení filmu, tu veľká časť kulís zostala, bohužial hurikán Lenny sa postaral o to, že z nich zostali len ruiny. Napriek tomu, je možné identifikovať mólo na ktoré Jack Sparrow vyšiel suchou nohou, zostatok žeriavu s pomocou ktorého sa mu podarilo utiecť vojakom, časť kancelárie v ktorej úradoval Lord Beckett. Na brehu je možné nájsť krčmu, v ktorej si môžete požičať kostýmy, ktoré zostali z nakrúcania. Ja som si odtial prinisol scenáre ku všetkým trom častiam. Večer sme opäť strávili grilovaním na brehu, tentokrát u domáceho, zvaného Jaroslav Tretí. Okrem československej hudby poskytol výborný rum punch, ktorý nám nabalil aj na cestu.
Ráno sme sa rozlúčili s pirátmi, a vyrazili na St.Luciu, kde nás čakala ďalšia lezecká výzva v podobe Pitonov. Sú to strmé vrchy, týčiace sa nad mestečkom Soufriere, ktoré kedysi bolo hlavným mestom ostrova. Cestou sa nám podarilo opäť chytiť barakudu, ktorá mala tentoraz asi meter. Honza so Zuzkou nás boli zadeklarovať na ostrov, a my sme zatiaľ šnorchlovali. Po obede sme sa vybrali na ostrov, kde sa nachádza ďalší vulkán. Pri ňom sú postavené kúpele Sulphur Springs, kde môžete využiť bahenný kúpeľ s horúcou vodou. Voda tam je dosť cítiť sírou, takže tejto atrakcie sme sa radšej vzdali. Cestou späť na lod, sme objavili botanickú záhradu. Bohužiaľ už zatvárali, takže sme ju nemohli navštíť. Časť posádky sa rozhodla, že na druhý deň do obeda využijú časť , a pôjdu sa sem ešte raz pozrieť. Večer sme mali možnosť vychutnať si západ slnka v pozadí s Royal Clipperom, čo je loď, zapísaná v Guinessovej knihe rekordov, ako najväčšia loď so štvorcovými plachtami, ktorá je v aktívnej službe.
Pôvodne plánovaný výlet na Piton sme nakoniec zavrhli, pretože zostali iba dvaja ľudia ochotní ísť. Namiesto toho sa teda časť posádky vybrala do botanickej záhrady, objavenej včera. Záhrada okrem okrasných banánov, kokosov, a kakaovíkov obsahovala aj askýsi skanzen, ktorý ukazoval, aký život bol v minulosti na Lucii. Okolo obeda sme dvihli kotvu, a vyrazili na sever ostrova do zátoky Rodney Bay, kde sa mala nachádzať loď Unicorn, ktorá bola použitá pri nakrúcaní Pirátov z Karibiku, a dokonca vraj vystupovala aj ako Čierna perla. Rodney Bay má zaujímavo tvorenú marínu. Vstup do nej je prostredníctvom úzkeho kanálu v ktorom je miesto maximálne pre dve lode vedľa seba. Po prehliadke priviazaného Unicornu z mora sme sa rozhodli zakotviť, a ísť si pozrieť loď aj z blízka. Kotvu sme zhodili ďalej od prístavu, a tak nás čakala asi trištvrtehodinová cesta po súši, behom ktorej bol vidieť kontrast medzi bohatstvom a chudobou St. Lucie. Najskôr sme prechádzali cez uzavrete hotelové rezorty, ktoré boli prototypoom luxusu. Dokonca sme našli umelý kanál, cez ktorý chlapík na člne prevážal ľudí, ktorí neboli hosťami hotela. Napriek tomu, že asi o 20 metrov ďalej bol most.Potom sme prechádzali po mestskej pláži, ktorá vyzerala trochu ako Zlaté Piesky s morom. Pri príchode do mesta nás čakala chudobnejšia časť, pri ktorej sme si povedali, že tadiaľto sa vrátiť určite musíme ešte pre západom slnka. Unicorn sa síce nach´dza v uzatvorenom prístave, ale pani na vrátnici nemala absolútne žiaden problém pustiť nás k nej. Slnko sa pomaly blížilo k obzoru, a my sme sa radšej rýchlo ponáhľali na loď.
Nastal predposledný deň našej dovolenky, a to znamenalo, že sa opäť blížime k Martiniku. Rozhodli sme sa, že poslednú noc strávime ešte na St.Anne, a do Le Marin vyrazíme až ráno. V St.Anne sa práve v tomto období konal karneval, ktorého hlavná časť síce mala byť neskôr, ale už teraz bolo možné stretnúť ľudí poobliekaných v pastelových farbách.
Ráno sme dorazili do Le Marin, kde nastalo veľké lúčenie, kde sme sa dohodli, že sa určite ešte vrátime, a pozrieme aj severnejšie zákutia kribských ostrovov. Dali sme si rozlúčkový obed v Mango Bay, a po ňom sme vyrazili naspäť na letisko. Lietadlo nám letelo až o jedenástej večer, takže čakanie sa zdalo nekonečné. Nepríjemnou vsuvkou bol černoch, ktorý zrazu prišiel do letiskovej haly, a začal niečo po francuzsky kričať. Najskôr sme si ho nevšímali, ale pri jeho výkrikoch Allahu Akbar nám veru nebolo všetko jedno. Ďalší let už našťastie prebiehal bez problémov, batožinu nám nikto ani nerozbil, ani nestratil, a tak sme boli celkom radi, keď sme boli konečne doma.
Otazkou zostáva už len kedy. Je to úžasné dobytie bateriek, a rozhodne každému, aspoň raz v živote takýto výlet odporúčam. Viem totiž, že to určite nebude iba raz.

A ešte recept na rum punch (by vlb):
0,7 dcl Grenadíny
5-7 dcl rumu (cca 37,5%)
7 dcl pomarančového džúsu
5 dcl ananásového džúsu
[picasa]tomas.hornicek:5586607718216095729:600x400[/picasa]

Pages: 1· 2· 3