Lod: Blue Shot
Typ lode: Benetau Oceanis 473
Domovsky pristav: Marina Dalmacija, Sukosan, Hrvatska
Charter: Bemex Boot
Termin: 21.6.2008 - 28.6.2008
Posadka: ja - skipper
Alenka
Lucia
Jarka
Svetlanka
Sylvinka
Roman
Sklo

Den 1. - Uz nikdy viac v sobotu

Do Chorvatska sme vyrazili asi okolo 6tej rano. Dokonca sa nam podarilo vsetkym stretnut pomerne vcas.
Cesta cez Rakusko prebiehala pomerne v klude, dokonca nas na hraniciach, napriek hrozbam, ze Schengen bude pocas Euro 2008 zruseny, necakal. To, ze budu problemy na ceste sme zistili na Rakusko-Slovinskej hranici. Bohuzial nam nezahralo do karat, ze Chorvati v piatok prehrali s Turcami a prave v tomto case sa hufne vracali domov. Ked k tomu este priratame dovolenkarov, cestne peklo bolo na svete.

Cez hranicu sme presli este v poriadku, ale hned za hranicami sme sa zapojili do zapchy, ktora viedla az do Mariboru. Ak si spravne pametam, tak nasa rychlost bola priblizne 9 km/h. V Maribore chvalabohu Slovinci zlucili dopravu iba do jedneho pruhu, takze napriek tomu, ze aut tam bolo dost, isli sme viacmenej plynulo.

Slovinsko-Chorvatske hranice boli v pohode, dialnica bola cista, az po prve uzke hrdlo Zagreb-Lucko, kde sme opat stravili niekolko desiatok minut. Na tuto zapchu sme uz ale boli pripraveny, lebo Hrvatsky autoklub na to upozornoval v pravidelnych intervaloch. Dalej sme sa pripravali na ocakavane zapchy na tuneloch Mala Kapela a Sveti Rok. Mala Kapela bola upchata, ale Sveti Rok sme na pocudovanie presli pomerne hladko.

Asi o pol siedmej sme konecne po vyse 12 hodinovej ceste dorazili do Sukosanu a mohli si prevziat lod. Neboli sme jedini, kto uviazol v zapchach, lebo aj marinaci boli prekvapeni, ze obycajne uz o piatej maju vsetky lode odovzdane a teraz este stale cakaju.
Po unavnej ceste sme sa zmohli maximalne na nalozenie lode a osprchovanie. Dali sme este rychly pripitok pre Neptuna a na veceru vybrali do pristavnej restauracie. Tu sme objavili aj druhu slovensku posadku, ktora sa vydala na cestu dvoma skupinami, takze jedna dorazila v pohode a vcas, a druha dokonca este po nas.

Po navrate na lod sme sa rozdelili na dve skupiny. Skupina cislo jedna isla spat a skupina cislo dva otvorila zasoby pretoze na nedalekom katamarane sa skupina z Lucenca zabavala tak hlasno, ze sa spat nedalo. V noci sa na nasom mole objavila este jedna zaujimava navsteva, ktora okamzite zaujala pozornost vsetkych posadok. Bola to totiz blondyna v minisatach a take sa obycajne nezvyknu vyskytovat pri plachetniciach. Chudak dievca hladala svoju lod, ale hovorila iba po rusky, nevedela na akom mole byva, ako sa vola lod a jedine co vedela, ze na lodi je nejaky Sergej. Potom ako sa jej ujala posadka z katamaranu uz velmi neviem co sa dialo, lebo som pomaly zadriemal.

Den 2. - Prvykrat chytame boju

Rano, akonahle sme vybavili rannu hygienu, prisiel cas na uvodne poucenie posadky. Nasledoval kratky vyklad toho co sa smie, co sa nesmie, ako sa treba spravat v kritickych situaciach, ako sa pouzivaju, a kde sa nachadzaju zahranne vesty a co su to harnesy.
Zo Sukosanu sme vyrazili vcelku v pohode asi o tristvrte na desat. Vedla nas bola druha posadka pripravena odkopavat, ale myslim, ze to ani nebolo potrebne. Vyrazili sme smerom na sever. Este den predtym sa nam podarilo ukecat baby, aby sme sme vyskusali statie na boji, takze nasim cielom sa mala stat zatoka Brgulje na ostrove Molat.

Kedze nefukalo, tak sme motorovali az na sever ostrova Ugljan, kde sme sa rozhodli zakotvit na obednajsie kupanie. Skusili sme sice o 11tej vytiahnut plachty, ale bolo to skor len take testovanie ci vieme, ktore lana k comu sluzia. Kedze zatok tam prilis vela nie je, rozhodli sme sa, ze sa v mestecku Muline priviazeme na boju. Kedze mladenci zvladli svoj prvy manever z bojou na jednotku, tak nic nebranilo tomu, aby sme si vychutnali prve skoky do mora.

Muline je sympaticke male mestecko, kde nebolo vidiet prilis vela turistov. Voda bola pomerne tepla, len kusok od lode sme mali jeden studeny prud. Zdrzali sme sa tu vyse dvoch hodin a priblizne okolo tretej sme odviazali boju a vydali sme sa smerom na Molat. Medzi Sestrunjom a Zverinacom sa zdalo, ze zaalo trosku fukat a tak sme opat vytiahli plachty. Kedze v kanale nebolo vela miesta, tak sme si mohli otestovat aj obraty proti vetru. Pri jednom takom sme dokonca urobili otocku o 360 stupnov Kedze postupom casu sme skor rychlo stali, nez sa pohybovali, tak sme zase nahodili motor a asi o tristvrte na sest sme sa privizali na boju v Brgulje. Boja bola platena, takze o chvilu prisli tunajsi vyberaci, ktori mali skvele vyjednavacie schopnosti. Debata prebiehala priblizne takto:
Vyberac: "Kolko metrov ma ta lod?"
Ja: "Co ja viem, asi 15"
Vyberac: "12 a dve piva?"
Ja: "Dobre, 12 a dve piva"
Vyberac: "Dakujem, takze 12 metrov a 6 osob"

podla toho ako boli chlapci veseli bolo vidiet, ze najlepsie ceske platidlo tu ma stale svoj zvuk
Spustili sme cln na vodu, trochu sme sa pokupali, Roman robil prievoznika a postupne nas na clne odviezol do nedalekej restauracie. Tam sme si dali zopar ryb, vychutnali sme si zapad slnka a ked sa stmievalo tak nas Roman odviezol naspat na lod. Tu potom nasledovalo nocne kupanie po ktorom sme sa v rytme jemneho hupania ulozili spat.

Pages: 1· 2· 3