Den 6. - Vrcholovy vystup

Rano sme sa odviazali asi o 9:50, pricom nasim cielom bol ostrov Zut s medzizastavkou na ostrove Rava. Ako obycajne nefukalo, takze sme vacsinou motorovali. Okolo obeda sme prisli do zatoky Vela Rava, kde sme sa chvilku pokupali a skocili na zmrzlinu. Kedze tam vsak prave prebihali nejake prace a bol tam culy pracovny ruch, dievcata rozhodli, ze skratime prestavku a skusime najst niekde nejaku kludnejsiu zatoku.

Ked sme vysli zo zakrytu ostrova Rava, chytili sme nejaky vietor a tak sme vytiahli plachty. Kedze rychlost bola tek 2-3 uzly opat nasledovala operacia "tahame sa na lane za lodou". Dlho nam to vsak nevydrzalo, lebo postupne slabol vietor natolko, ze sme zostali stat. Nakopli sme motor vydali sme sa smerom na ostrov Pasman, kde sa nachadzala zatoka Sv. Ante. Chceli sme pre Zutom stihnut este nejake rychle kupanie. Tym, ze sme boli na plachtach sme stratili dost casu. O stvrtej sme dorazili do zatoky, asi polhodinku sme sa okupali a vyrazili smerom na Zut.

Na Zut sme dorazili o pol siestej a na moje prekvapenie bola marina uz takmer plna. Trosku sa nam sice pocas pristavania plietla okolo lode jedna ceska posadka, ale nakoniec pochopili, ze ked sa otacam o 180 stupnov, a smerujem svoju kormu smerom k marinakovi, tak sa tam naozaj chystam zaparkovat.

Od tej doby co som bol prvykrat na Zute sa mi tato marina tak zapacila, ze kazdu posadku, ktora tam pride taham hore na kopec. Ani tato nebola vynimkou. Ten vyhlad jednoducho stoji za to. Este predtym sme, ale boli zarezervovat miesto v restauracii, lebo marina bola plna a hral sa futbal. Po prichode s turistiky sme vyrazili na veceru do konoby Sandra. Rozhodne kazdemu neodporucam To, ze vsetko dlho trvalo by som vedel odpustit, mali tam vela ludi, ale bolo toho viacej co sa im dalo vytknut.
Priniesli iba jeden pohar na vodu a vino. Ked sme si pytali dalsi, tak nemali. Crno vino, ktore nam priniesli sa nedalo pit ani samotne ani zriedene (uz asi chapem preco priniesli len jeden pohar) a nakoniec co sa tyka jedla nam priniesli ine veci nez sme si objednali.

Den 7. - Odovzdanie lode

Rano sme vyrazili asi o desiatej. Po skusenostiach s preplnenym tankovanim v Sukosane v piatok vzdy vyrazam tak, aby som dorazil na pumpu co najskor a preto sme sa nikde nezastavovali, ale plnou parou pelasili do Sukosanu. Asi o jednej sme dorazili na pumpu, kde uz bolo asi 5 lodi. Pumpari to privazovali kormou smerom k molu a brali to jednu lod za druhou. Na nase domovske molo sme sa priviazali asi o pol druhej.

Dievcence sa isli kupat na lokalnu plaz a Sklo s Romanom zatial vydrhli lod, cim si zinkasovali pochvalu od zastupcu Bemexakov. Zaroven sme sa s Viktorom dohodli, ze urobime prevzatie lode uz teraz a rano sa skocim len rozlucit. Odovzdanie lode teda prebehlo velmi rychlo. Lod bola v poriadku. Vecer sme boli opat navstivit lokalnu restauraciu, kde sme tentokrat zvoli vsetky mozne morske potvory.

Pocas vecere zaroven doslo k historickemu aktu odovzdavania cien za cierne a cervene body. Dokonca aj vedlajsie stoly sa pridali k potlesku
Kedze sa sutazilo v niekolkych kategoriach, bolo aj niekolko vitazov. Konretne:

• Maximalne mozne ziskany pocet kumulovanych ciernych bodov - Jarka (najma za opustenie lode pred pripitkom v Rabe
• Specialna cena za dodrziavanie bezpecnosti na lodi - Lucia (ked sa prechadzame po lodi zasadne mame v jednej ruke casopis s kremom na opalovanie a v druhej uterak, este by to chcelo tretiu ruku, ktorou sa treba drzat lode
• Specialna cena za modu - Sylvia (najma za nosenie zelenej farby, napriek tomu, ze kapitan vyhlasil, ze zelena farba na lod nepatri
• Cena za najvacsiu vydrz - Alenka (najma za to, ze som vecer vzdy zaspal skorej nez ona
• Cena za prikladnu ucenlivost a kandidat na tretieho dostojnika - Svetlanka (najma za prikladne dodrziavanie pravidiel a za expresne rychlo naucene uzly

Den 8. - Long way home

Rano sme vstali okolo siedmej, rychlo do seba nieco hodili a zbalili tych par veci, ktore zostali. Po ceste k autu som stretol Bemexakov, s ktorymi som sa rozlucil a vyrazili sme smer Slovensko. Kusok za Zadarom nas cakalo neprijemne prekvapenie ked sme sa dozvedeli, ze Sveti Rok je zatvoreny a my musime ist starou cestou. Vyrazili sme teda Jadranskou magistralou pri pobrezi az do Karlobagu, kde sme to cez Gospic zvrtli na dialnicu. Po ceste sme si zase pockali v Zagrebe a na hraniciach. Pred Viednou nas este chytla zapcha na rakuskej dialnici, ale chvalabohu sa nam podarilo jej pomerne skoro vyhnut a tak sme sa po starej ceste nakoniec po 12tich hodinach dostali domov. Po tomto cestovatelskom zazitku som si povedal, ze v sobotu uz ma do Chorvatska nedostanu ani heverom. Pekne vyrazime o den skorej, a radsej niekde prespime.

Celkovo sme preplavali priblizne 191 NM. (Vzhladom k tomu, ze nam miestami vynechaval LOG, tak niektore vzdialenosti su odcitane z mapy)

Tuto je moja posadka:

A tu mozete najst zopar fotiek. Fotogaleria

Pages: 1· 2· 3