Den 3. - V centre turistickeho diania

Z Brgulje sme dvihli kotvy asi o stvrt na jedenast, oboplavali sme Molat a vyrazili sme smerom na sever na Mali Losinj. Nefukalo, takze sme cely cas motorovali, co uvitali hlavne dievcata, lebo mali moznost sa opalovat na prove Kedze vsak dievcata sustavne porusovali zakladne pravidla spravania sa na lodi (najcastejsie demonstrovane tym, ze ked sa pohybovali po palube, tak sa zo zasady nicoho nedrzali tak sa muzska cast posadky rozhodla, ze zacne udelovat cierne a cervene body.

Ako kupaciu zastavku sme zvolili prieplav medzi ostrovmi Sv. Petar a Ilovik, kde bolo vela lodi a boji. Sem sme dorazili o pol tretej, kedze Mali Losinj je turisticky zname miesto, predpokladal som, ze tam bude kopec lodi. Preto som uz po hodine ukoncil kupanie a vyrazili sme plnou rychlostou do mesta. Mali Losinj je umiestneny vo velkej zatoke a nachadzaju sa tam dokonca dve mariny. Je tam vsak tolko lodi, ze nam robilo problem najst tu "spravnu marinu". Nakoniec sme zasli az uplne do zalivu, kde sa objavila mestska marina s betonovym a niekolkymi plavajucimi molami. Na moje pocudovanie bola dost prazdna, takze parkovanie prebehlo opat bez problemov. Priviazali sme sa priblizne o stvrt na sest.

Navecerali sme sa na lodi, a po obsolvovani sprchy sme sa vydali na vecernu prechadzku mestom. Dali sme si zmrzlinu a poprechadzali sme sa po mestskom mole. Vsade bolo kopec ludi a ked zaslo slnko vydali sme sa pozriet kotol, ktory sa tycil nad mestom. Vela toho vidiet nebolo kedze bola tma, ale narazili sme na nejaku zrucaninu uplne na vrchole z ktorej bolo vidiet na obe strany mesta. Kedze to vyzeralo tak, ze by odtial mohol byt celkom pekny vyhlad, tak som sa rozhodol, ze ho pojdem na druhy den pozriet. Kedze sprchy a zachody zatvarali tusim este pred polnoccou tak sme boli nuteni pred spanim navstivit este nedaleku kaviaren, v ktorej sme mohli uspokojit vsetky nase potreby, ktore nemohli vydrzat do rana

Den 4. - Bez prestavky

Rano som vstal ako vzdy pomerne skoro a kedze vacsina posadky spala vydal som sa pozriet v noci objavenu zrucaninu. Treba priznat, ze ten vyhlad nebol az taky ako sa povodne zdalo. Dokonca by som mozno povedal, ze nestalo za to, tam behat. Z Losinju sme vyrazili o desiatej, pricom cielom bolo mesto Rab na rovnomennom ostrove a zastavka mala byt niekde na ostrove Cres. Hned ako sme vyliezli zo zatoky zacal fukat mierny vetrik a tak sme vytiahli plachty. Fukalo zo zadu a kedze nasa rychlost bola priblizne 2 uzle tak prisiel cas na tahanie za lodou. Kupanie malo uspech, lebo sa vystriedala takmer cela posadka.
Kedze nas vsak cakala este dlha cesta, tak sme asi po polhodine schovali plachty a nahodili motor. Pocas kupania nas predbehol Andy s druhou slovenskou posadkou a kedze sme mali rovnaky ciel, tak som sa velmi nezaoberal navigaciou a autopilotom som sa vydal rovno za nim. Po case mi bolo divne, ze sme este stale nedorazili na Cres a tak som skontroloval kam vlastne ideme. Cres uz bol za nami, takze bolo jasne, ze prestavku si dame niekde inde. Odputal som sa od Andyho a namieril som kurz rovno na Rab. Asi o pol stvrtej sme sa priblizili k Rabu a kedze uz som toho mal plne zuby tak som sa rozhodol, ze tentokrat pojdeme bez zastavky, uviazeme sa v Rabe a ak sa chce ist niekto kupat, pojde na lokalnu plaz (kormidlovanie v uplnom bezvetri, pri praziacom slnku je hadam este narocnejsie, nez kormidlovanie vo vlnach)

V Rabe sme sa teda uviazali asi o stvrtej. Tu sa podarilo ziskat Jarke maximlne mozny pocet ciernych bodov, lebo po pristati nepockala na zaverecny pripitok (neviem ci som uz spominal, ale som strasne povercivy . Cast posadky sa sla kupat na nedaleku plaz a Sklo so mnou zostal v chladku lode. Veceru sme opat absolvovali na lodi a do mesta sme sa sli pozriet az vecer, ked zapadlo slnko a od mora zacal fukat aspon nejaky vanok. Rab je skutocne turisticcke mesto, vsade kopec ludi, stankov, no jednoducho raj pre dievcence chtive nakupovania

Po case sa nam dievcence niekde rozprchli a tak po kavicke sme sa Alenka, Roman, Sklo a ja vydali na vecerno-nocnu prechadzku Rabskymi ulickami. Rab mi tak trochu pripomina Trogir, su tam typicky stredomorske kamenne ulicky s roznymi historickymi kamennymi budovami, hradbami... Na jednej takejto ceste sme objavili utulne namestie, ktore malo v strede strom okolo ktoreho sa zjavne schadza tunajsia mladez a vyhrava na gitare.
Napriek tomu, ze Chorvati uz vypadli z Eura, bolo citit, ze ludia tu naozaj ziju futbalom. Na namesti sme stretli skupinu sarvancov, ktori naboso hrali futbal. Jednou branou bola jedna ulica, a druhou branou druha ulica. Asi okolo polnoci sme sa vydali spat na lod, hoci mesto vyzeralo, ze sa este nechysta spat.

Den 5. - Majak na konci sveta

Rano som dost dlho otalal z vyplavanim, lebo Rabska marina sa mi zdala byt dost mala, mal som lode po oboch stranach aj oproti mne a kedze som stal asi v polovici mola, rozhodol som sa, ze pockam, az sa trosku uvolni miesto. Kedze este o 10tej to vyzeralo tak, ze sa nikto nechysta vyplavat, dosla mi trpezlivost a tak som pripravil posadku na to, ze bude potrebne vela odkopavat. Na moje vlastne prekvapenie sa mi vsak podaril taky manever, ze som sa okolnych lodi ani nedotkol. Nasim cielom sa mal stat ostrov Dugi otok a tak nas cakala dlha cesta.

Chvilku po vyplavani som zistil, ze mame cierneho pasaziera v podobe vcely, ktora sa k nam pridala asi v meste. Bohuzial dost rychlo som na nu zabudol, co sa mi stalo osudnym, lebo na jej pritomnost som si opat spomenul az ked som ucitil jej zihadlo na ruke.Obednajsiu prestavku sme mali naplanovanu v zatoke Sv. Ante na ostrove Silba kam sme dorazili o stristvrte na tri. V tejto zatoke sme objavili dokonca pieskovu plaz. Chvilu sme sa pokupali a kedze pofukoval celkom pekny vetrik, o chvilu sme dvihli kotvy a vyrazili smerom na Dugi Otok.

Asi hodinku sme plachtili, a kedze sa slnko pomaly blizilo k horizontu opat sme nastartovali motor a vydali sa plnou parou k majaku Veli Rat na ostrove Dugi otok. V tejto zatoke sa sice nachadza aj marina, ale kedze v Brgulje sa vsetkym pacilo, rozhodli sme sa opat, ze sa priviazeme na boju. Zatoka Pantera je skutocne obrovska zatoka s velmi vela bojami, na moje pocudovanie ich vsak vela obsadenych nebolo. Priviazali sme sa o siedmej vecer, trochu sme okupali a kedze zacalo pomaly zapad slnko, rozhodli sme sa (muzska cast posadky) prejst na druhu stranu ostrova, kde sa nachadzal majak. Pred niekolkymi rokmi som tam bol ako turista a pametal som si, ze zapad slnka pri majaku je naozaj uzasny.

Stihli sme to len tak tak. Pockali sme, az slnko uplne zajde a vydali sme sa spat na lod. Vecer sme ukoncili likvidovanim zasob. Predsa len uz nas cakal len jeden den a hadam to ponesieme naspat.

Pages: 1· 2· 3