Prepis z lodneho dennika zo septembra roku 2009, ked sme si dali pansku jazdu zameranu na plachtenie. Nakoniec z toho bol uzasny sailing pri ktorom sme okrem manevrov v pristave motorovali hadam 4 hodiny. Vsetko ostatne boli len vlny a vietor



Lod: Valdeker
Typ lode: Benetau Oceanis 423
Domovsky pristav: Marina Dalmacija, Sukosan, Hrvatska
Charter: Bemex Boot
Termin: 5.9.2009 - 12.9.2009
Posadka: ja - skipper
Vlado
Zehla
Noro
Vlb
Lehko
Marek

Den 1. - Tak nam to zase nevyslo


Z Bratsilavy sme mali dohodnute stretnutie ako vzdy na pumpe pri Auparku o siedmej rano. Na pocudovanie priblizne o 7:05 uz sme boli na ceste k rakuskym hraniciam. Cesta prebiehala uplne pohodlne, bolo vidiet, ze uz je po sezone a cesty boli pomerne prazdne. Prijemne nas prekvapili slovinci, ktori otvorili novu dialnicu az po Ptuj, takze v Slovinsku uz sa ide po lokalnych cestach iba asi 15 km pred hranicami s Chorvatskom. Toto nam usetrilo cas asi o tristvrte hodinu, takze ak sa pojdete do Chorvatska, rozhodne vam odporucam kupit si dialnicnu znamku. Na hraniciach sme vsak narazili na kolonu, kde sme stravili asi 30 minut. Potom uz sme bez vacsich zavahani pokracovali az do Sukosanu. Stale nechapem preco ludia na Cestarine nevyuzivaju mnoznost platby kartou, ale namiesto toho radsej stoja radu v cakani na platbu v hotovosti

Do Sukosanu sme dorazili nieco okolo pol stvrtej. Tak som prisiel do kancelarie so slovami: "je uz Myrtillus pripraveny?", a odpoved bola: "mame problem, Mytrillus nedorazil", jeho majitel si ho na tyzden zobral, a zatial nedorazil do domovskeho pristavu. Posledna stopa bola na Murteri, kde nechal papiere, ani nezaplatil, proste zmizol, telefonicky sa s nim nedalo spojit. Bemexaci nam namiesto nej zatial pripravili Valdeker, ktory mal o jednu kajutu naviac. Pacil sa mi ich pristup, bolo vidiet, ze ich to mrzi, tak sme k tomu dostali este tricka pre celu posadku a nizsiu sumu za poistenie kaucie.
Vratil som sa vlastne ku korenom, lebo na Valdekerovi som plaval este v roku 2005, v tom case ako clen posadky.
Uspesne sme sa nalodili, dal som uvodnu instruktaz, pripili sme morskym bohom 12 rocnym rumom, a vydali sme sa na pravidelnu uvodnu veceru do Tomislava. Po navrate sme este chvilu sedeli na lodi, ked sme zistili, ze nam nefunguje 220V. Nakoniec sme zistili, ze je vypadnuty istic aj na lodi, aj na mole. Nahodenie vsak nebolo uspesne a preto sme sa rozhodli pockat do rana len na svieckach, bez elektriny.

Den 2. - sailujeme

Rano sa nam podarilo zistit kde je problem s elektrinou. Istic vyhadzoval "water heater". Velmi sme sa tym nezatazovali a vypli sme ho. Potom uz elektrina fungovala v poriadku. Vlado s norom pripravili skvele ranajky a po nich asi okolo 8:50 sme pri priblizne 15uzlovom vetre vyplavali z pristavu. Na to aky bol vietor bolo vyparkovanie vcelku v pohode.
hned po vytiahnuti lode z pristavu sme vytiahli plachty. Krasne fukalo, a tak nas 20-30 uzlovy vietor krasne potiahol az na ciel nasej cesty do zatoky Vela Stupica na ostrove Zirje.
Dorazili sme asi okolo pol tretej. Pri kotveni nas predbehol svedsky katamaran, ktory sa bezohladne votrel pred nas a "ukradol" nam boju na ktoru sme smerovali. Zehla sa tym vsak nenechal vyviest z miery a predviedol ukazkovy manver na druhu boju.
Vykupali sme sa, a chalani pripravili neskory obed. Medzitym si vlb otestoval svoju novu sedacku na ktorej sme ho vytiahli na vrchol stazna. To sa zjavne nepacilo vedlajsiemu rakuskemu motoraku, ktory sa nas tak zlakol, ze sa radsej previazal k boji na opacnom konci zatoky

Po poobednajsom oddychu sme sa rozdelili na dve casti. Prva sa vydala na gumaku na breh pozriet zrucaniny, a druha zostala oddychovat na lodi. Hadam prvykrat za mojho kapitanovania sa mi stalo, ze motor na gumaku fungoval bezchybne, a tak sme vesla nepotrebovali
Predtym, nez sme sa vratili na lod sme si este sadli na crno vino a paski sir. Potom sme sa vratili spat na lod, kde nasledovala volna zabava. Noc prebiehala relativne v pohode, az na to, ze som sa kazdu chvilu budil kvoli bore, ktora opat fucala pomerne silno.

Den 3. - delfiny a jastog

Rano som sa zobudil asi o siestej. Slnko sa prave chystalo vyliezt spoza kopcov tak som sa vykupal a pockal az sa zobudi aj zbytok posadky. O stvrt na osem sme sa odviazali od boje a vyrazili na ostrov Vis. Kedze bora stale nezmiernila svoju silu tak sme hned po opusteni zatoky vytiahli genu a nechali sme sa unasat vlnami smerom na Komizu.
Priblizne 10 mil od Komize sa okolo nasej lode objavila rodinka delfinov, ktora s nami stravila asi pol minuty, a potom sa vzdialila. Nastasie vlb stihol vytiahnut fotak, takze mame aj dokaz

Tesne pred Komizou sme nakopli motor a 14:31 sme sa priviazali na mole. Prisli sme v pravy cas, pretoze sme chytili posledny mooring, vsetky lode, ktore sli za nami uz museli ist na kotvu. Pomohli sme niektorym lodiam priviazat sa, dali sme lahky obed a isli sme sa pozriet do mesta. Okolo siestej vecer som bol zarezervovat miesto v restauracii Jastozera. Aj tu sme chytili posledny stol, a preto odporucam zarezervovat miesto skorej, restauracia otvara uz o piatej.

Jastozera je stylova restauracia postavena zo stareho mola. Interier vyzera skutocne skvele, je mozne prist na clne priamo az do restauracie, a takisto aj langusty a homare sa lovia rovno z bazena. Ja som si objednal jastoga sa dva umaka, ostatni si dali ryby. Vecera bola skutocne vyborna comu odpovedala aj cena. Ucet bol na 2500 kuna, ale myslim, ze to stalo za to

Den 4. - vysadok do Modrej jaskyne sa nekona

Rano sme vystartovali asi okolo 8:40 s cielom urobit vysadok na Biseve, a pozriet Modru jaskynu. Kedze vlny boli pomerne velke a fukal silny vietor, tak sme to radsej vzdali a vydali sme sa oboplachtit ostrov Vis. Toto plachtenie som si vylozene uzival, vlny na volnom mori boli dlhe a tiahle, takze s lodou to prilis nehadzalo a 20-30 uzlovy vietor nas nnavigoval priamo na Susac a Lastovo. Kedze pocasie bolo tento tyzden nevyspytatelne a nebol som si isty, ci by sme sa z Lastova stihli vratit, tak sme to kus za Visom obratili a pokracovali smerom na Hvar.
Okolo obeda klesol vietor natolko, ze sme sa mohli potiahnut za lodou. Potom sa opat trochu rozfukalo, a my sme mali opat moznost stretnut delfinov. Medzi Pakleni otoci a Hvarom fukal pomerne silny vietor, ale vsetko nasvedcovalo tomu, ze Palmizana by mohla byt chranena. Asi o pol piatej sme sa uspesne priviazali. Nemozem si pomoct, v poslednych rokoch Palmizana nejako upada. Rozsirili ju sice, ale marinaci tam lode hadzu ako seno, a potom posielaju lode bez ohladu na velkost na akykolvek kusok volneho miesta, ktory maju.
V marine sme vykefovali lod, lebo uz na nej bola takmer suvisla vrstva soli. A nam tiez prisla sprcha vhod, v Komizi, ani na Zirje totiz ziadna nie je
Potom pokracovala zabava na lodi. Asi okolo 9tej sme unaveni isli spat. Asi o desiatej sa vsak z krcmy vratila skupina slovakov a cechov, ktori si na nestastie urobili diskotekovy bar o jednu lod vedla. Spievat sice nevedeli, ale o to hlasnejsie sa snazili. Asi okolo pol jedenastej ma to uz prestalo bavit a isiel som ich poziadat, aby trochu stlmili hlas. Ako sa dalo ocakavat, vydrzalo im to asi 5 minut. O polnoci tam nabehol nejaky iny chlapik, ktory sa vyhrazal policiou, a to ich ukludnilo (dobre vediet, aspon viem aky argument mam nabuduce pouzit
Kazdopadne v tu noc som sa hanbil, ze mam na palube slovensku vlajku, a myslim, ze elan istu dobu pocuvat nemusim.

Pages: 1· 2