Den 5. - prvykrat bezvetrie
Rano sme sa prebudili do kludneho dna, more bolo ako olej. Pockali sme kym otvoria obchod a recepciu, zobrali papiere a okamzite vystartovali smerom na sever. Motorovali sme asi do jedenastej, potom sme si nasli peknu zatoku na Velom Drveniku.

Okupali sme sa, naobedovali a kedze sa zacinal dvihat vietor tak sme asi o hodinu dvihli kotvu a vydali sme sa pokracovat v plachteni. Vietor fukal takmer idealne, takze pohodovym plachtenim s vytrimovanymi plachtami, ked som takmer ani nemusel drzat korcmidlo sme sa dostali az k Primostenu. Kedze bola pokrocila hodina, takze sme ani neskusali mestske molo, ale rovno sme si to namierili do Kremiku. Pohodlne sme sa priviazali a opat sme si isli vychutnat luxusne sprchy. Tuto marinu zacinam mat cim dalej radsej.

Okolo osmej sme sa vydali na vylet do Primostenu, kde sme mali dohodnute stretnutie s Radom. Trochu sme sa poprechadzali po meste, a potom sme zapadli na vinko k Jozefke (su tu udajne najvacsie vlny na Jadrane, a mozem dosvedcit, ze je to pravda
Okolo pol jedenastej sme nasadli na autobus spat do mariny, kde sme este chvilku posedeli a isli spat

Den 6. - Kornati

Z Kremiku sme vyrazili asi o pol deviatej rano. hned po vyjdeni zo zatoky zafukol vietor takze sme vytiahli plachty a zacali sme sa priblizovat k ostrovu Zirje. Ako sa blizil obed tak postupne zacali vypinat vietor a tak sme sa rozhodli ze na obed zakotvime v zatoke Tratinska na Zirje. Chvilu pred ostrovom sme nahodili motor, zbalili plachty a vtedy sme zistili, ze si vezieme cierneho pasaziera.

Najskor sa snazil opustit lod, ale ked zistil, ze v okoli 30 metrov nie je ziadna pevnina, tak sa vzdy vratil. Ktovie, kde sme ho stihli nabrat. Potom sa nam stratil niekde pod clnom, a tak sme dalej po nom nepatrali. O 12tej sme za uviazali na boju v Tratinskej, okupali a naobedovali. Medzitym sa v usti zatoky objavil obrovsky policajny cln, ktory si siel nieco vybavovat so spravcom zatoky. Necakali sme ako to dopadne, ale asi o jednej sme opat vyrazili smerom na sever.

Medzitym opat zapli vietor a tak sme krasnym plachtenim priblizili az ku Kornatom. Nasim cielom bola zatoka na ostrove Ravni Zakan. Povodne som rozmyslal potiahnut azna Dugi Otok do Telascice, ale bolo treba brat ohlad na to, aby sme sa na druhy den co najskor dostali do Biogradu na tankovanie. Medzi Kornatskymi ostrovmi sme nakopli motor a vydali sme sa chytat boju. Pocasie nebolo idealne, lebo vietor fukal priamo do odkrytej zatoky. Boju sa nam sice podarilo zachytit na prvy krat, ale kedze nas vietor tlacil tak to dopadlo tak, ze blazovi zostala v ruke iba rucka z haku. Hak sa na vode s nami jemne rozlucil a klesol na dno.

Plan B bolo chytit boju do lasa. Pripravili sme lano, opat sme nabehli na boju, ale bohuzial dalsie dva pokusy boli neuspesne. Bolo treba siahnut po plane C, a tym bol Noro, ktory skocil do vody. My sme mu hodili lano, on ho priviazal na boju. Z lode sme ju potom pritiahli (poviem vam tahat celu lod proti vetru nie je ziadna slast previekli vazakove lano, a uspesne sme sa priviazali na boju.
Noro si medzitym zobral plutvy a snorchel a vydal sa hladat hak. Po ceste nasiel veslo, ale bolo prilis hlboko. Po dalsej chvili sa objavil na hladine aj s nasim hakom, za co si vysluzil nielen nas potlesk, ale aj potlesk vedlajsej lode

Po opatovnom nalodeni si vysluzil dvojity rum Chvilu sme cakali ci pride ujo z nedalekej restauracie, ale kedze sa mu zjavne kvoli dvom lodiam nechcelo zatapat na grile, tak sme si dali opat skvelu veceru na lodi. Kedze bol predposledny den plavby, skontrolovali sme zasoby, a zistili sme, ze je potrebne pomoct tvrdemu alkoholu. Zehla s blazom si vybrali fernet, ja s lehkom sme dali zabrat Jelinkovi
Po zapade slnka sme este chvilu debatovali, a asi o deviatej sme sa vybrali spat

Den 7. - nekonecne tankovanie
Rano som vstal asi o siestej, a kedze na lodi bol este klud, tak som sa pri vychode slnka skocil trochu yvkupat a zaplavat si. Ked som vyliezol z vody, prave vychadzalo slnko, ktore ma osusilo a horuci caj s ranajkami ma zohrial. Hned po ranajkach sme vyplavali smerom na Biograd. Po oboplavani Kornatu to vyzeralo na vietor, ale po vytiahnuti plachiet sme skor rychlo staly, nez pomaly plavali. Nakopli sme motor, ktory sme o chvilu zase vypinali, lebo vietor si predsa len rozmyslel, ze sa rozfuka.

Isli sme na plne pradlo, hoci miestami som si vravel, ze by sme to mozno mohli trochu zbalit, pretoze z okolnych lodi mali takmer vseti refovane plachty, pripadne iba genu. Kedze sa vsak lod spravala stabilne, tak som do plachiet nerypal. Plachtenim sme sa dostali az k Biogradu, kde sme nahodili motor, a pridali sme sa do rady asi siedmych lodi, ktore cakali na pumpu. Boli to vsetko plachetnice, takze to vyzeralo, ze to bude rychlo, ale nakoniec sme tam skysli hadam hodinu, lebo nejaka lod sa rozhodla, ze si da popri tankovani aj prehliadku mesta. Trochu sme pomanevrovali namieste, a ked na nas prisla rada tak sme bokom viacmenej bez problemov prirazli bokom.
Natankovali sme 35 litrov. Pri odplavani od mola nas este prekvapila Jadranka, ktora sa chystala na pristatie na vedlajsie molo a kamarat Tomas, ktory manevroval s katamaranom a cakal tiez na tankovanie. Po odplavani z Biogradu sme opat nahodili plachty a krasnym naklonom sme sa blizili k Sukosanu. Asi v polovici medzi Pasmanom a Sukosanom vsak prisiel poryv vetra, a ja som si mohol v praxi overit, ze lod sa naozaj neda prevratit. Lahli sme si na bok, chytali sme sa vsetkeho mozneho, aby sme sa nezosmykli do mora. Lod, aj zehla vsak pohotovo zareagovali a okamzite postavili lod proti vetru. Tak som vyuzil zakladne pravidlo o plachtach a prikazal okamzite zbalit hlavnu plachtu
Dalej sme teda pokracovali uz iba na genu. Ked si spomeniem, ze pred dvoma rokmi som pri mensom vetre vytahoval harnesy...holt ziskavame skusenosti

Ked sme prechadzali okolo Sukosanu tak nas zacal predbiehat Tomas na katamarane. Povedal som si, ze si vyskusame internu regatu, a tak sme opat vytiahli hlavnu plachtu. Tomas toto nase gesto pochopil, a zacal sa rovnako hrat s plachtami
Kym bol silny vietor, tak sme boli v pohode, ale akonahle klesol, tak sa ukazala vyhoda vacsej plachtovej plochy katamaranu, a zacal nam utekat. Kedze uz aj cas pokrocil, tak sme na urovni Zadaru urobili obrat po vetre, a zacali sme sa vracat spat do Sukosanu. Po ceste sme predbehli este niekolko lodi, a asi o pol stvrtej sme dorazili do mariny.

V marine fukal 20uzlovy vietor, takze to vyzeralo, ze bude vesele parkovanie. V pohode som si nacuval k molu, ale bohuzial pritomny marinak trochu haluzil. Asi trikrat som po nom musel skriknut, aby nam dal mooring, lebo vietor fukal zboku a tak nas okamzite zacalo hadzat na vedlajsiu lod. S pomocou odkopavacov, laveho zadneho lana, kormidla naplno dolava a motorom sa nam podarilo lod stabilizovat, a tak mohol blazo priviazat mooring. Potom sme uz len dotiahli lana. Kedze nas stary ujo marinak sa chystal pomahat privazovat dalsiu slovnesku lod, ktora sa blizila, tak sme radsej vyskakali na molo a isli pomahat tiez. Chlapik mal sice trosku problemy, ale nakoniec sa mu to podarilo.

Potom sme vykefovali lod aj seba, zbalili si veci, odniesli do auta. Ja som medzitym odovzdal lod, a nahlasil Petrovi zoznam zavad
Navliekli sme sa do uniforiem a isli sme zakoncit krasny sailingovy tyzden do Tomislava. Opat sme sa vynikajuco najedli, zakoncili sme to jednym Pelinkovcom, a vydali sme sa spat na lod. Dorazili sme este tu trosku zasob, ktora nam zostala vybrali sme sa spat.

Den 8. - hajdy domu
Povodny plan bol budicek o siedmej a o osmej odchod, ale nejako sa to vyvrbilo tak, ze sme o siestej vstali a o siedmej vyrazili. Cesta bola uplne bez problemov takze asi o pol tretej som bol doma.

Celkovo sme uplavali 222,5 NM

A toto je moja skvela posadka:

Fotoalbum
[picasa]tomas.hornicek:5380965109593468321:600x400[/picasa]

Pages: 1· 2