Prepis z lodneho dennika z juna roku 2009, ked som si dal dvojtyzdnovu dovolenku na lodicke. Tato cast bude pojednavat o prvom tyzdni s prvou posadkou, kde sme si opat zvolil za ciel cesty Vis a Modru spilju. Trochu predbieham, ale konecne sa mi to podarilo
A rozhodne to stoji za to



Lod: Fatyma
Typ lode: Benetau Cyclades 43.4
Domovsky pristav: Marina Dalmacija, Sukosan, Hrvatska
Charter: Bemex Boot
Termin: 13.6.2009 - 20.6.2009
Posadka: ja - skipper
Katka
Jarka
Silvia
Jano
Tomas
Lehko
Bikej

Den 1. - Nalodenie v Sukosane


Z Bratislavy sme vyrazili okolo tretej v noci. Cesta prebiehala viacmenej v pohode, cesty boli prazdne, a kriticke useky sa nam podarilo prejst v normalnom case. V Slovinsku sme kupili znamku, a pokracovali dalej do Chorvatska. K Zadaru sme sa priblizili asi okolo 10tej rano, a preto sme sa rozhodli trosku si obzriet Zadar. Pobehali sme po nabrezie, ochutnali povestnu jadransku zmrzlinu, vypoculi sme si "morsku hru" na flautu, a pobrali sme do Sukosanu. Tam sme dorazili asi okolo obeda, ale kedze nasa lod mala byt pripravena az okolo tretej tam sme skocili krcmy pri recepcii na jednu veliko toceno. Podaktori si dali pleskavicu, aby zahnali najvacsi hlad. Asi okolo tretej sa ozval Bikej, ze konecne dorazil do Sukosanu, tak som mu prisiel v marine oproti. Pozeram, pozeram a Bikej sedi na mieste spolujazdca. Az neskor mi doslo, ze vlastne cestuje z Anglicka

Poslal som ho za ostatnymi, aby som v klude mohol prebrat lod. S preberanim neboli ziadne problemy. Chybali nejake veci, ale tie mi Petr (marinak) rychlo zaobstaral. Medzitym prisla kompletna posadka a tak sme sa nalodili. Nasledovala kratka instruktaz o tom, ako sa tahaju plachty, ktore lana treba tahat, kde je plyn, ako sa pouzivaju zachranne vesty, co a k comu sluzia harnesy, a samozrejme nemohol chybat pripitok Neptunovi, aby nam dozicil dobry vietor a slnko, aby sa nam dovolenka vydarila. Na pripitok sme pouzili Pusser's Navy Rum, ktory vlani Neptunovi asi velmi nesadol, lebo pekne pocasie nam dozicil az posledny den, ale tento rok sa to nakoniec ukazala ako dobra volba. Az na jeden den sme mali cely tyzden nadherne pocasie.
Po instruktazi sme vyrazili do tradicneho Tomislava, kde podaktori otestovali svoje moznosti v boji proti Miesanemu masu. Vecer sme zavrsili kludnym posedenim na lodi.

Den 2. - Prva noc v zatoke

Zo Sukosanu sme vyplavali asi o tristvrte na desat. Stala sice vedla nas nova 54orka, ale kedze z druhej strany bolo volno a Fatyma mala predny propeler, tak sme bez problemov vyplavali. Nmierili sme kurz 149 stupnov a namierili sme si to smerom na ostrov Zirje. Vietor fukal taky nijaky, takze sme isli vacsinou na motor. Asi o pol dvanastej sme si dali prvy nacvik vytahovania plachiet a pohodovymi 2,5 az 3ma uzlami sme si uzivali prve minuty ticha. Povodne som rozmyslal okolo obeda zakotvit na Vrgade a otestovat tamojsiu piesocnu plaz, ale kedze tam bolo plno tak sme potiahli este kusok na Murvenjak, kde sme zakotvili asi v 6tich metroch.
Naobedovali sme sa, okupali, a asi o stvrt na tri sme vytiahli kotvu a pokracovali sme dalej smerom na Zirje. Vietor nam fukal do chrbta, takze sme na chvilku vytiahli plachty, ale potom presli na motor. O piatej sme dorazili na Zirje do zatoky Vela Stupica, kde sa nam hned na prvy krat podarilo ulovit bojku. Trochu sme sa pokupali, zhodili sme cln, nahodili motor a rozhodli sme sa ist navecerat do tamojsej konoby. Pocas prevozu posadky gumakom sme vsak zistili, ze nas motor nie je na takuto narocnu plavbu pripraveny a pravidelne niekolko desiatok metrov od ciela vypadol a nesiel nahodit. Takze chudak Jano, ktory bol menovany Charonom si musel trosku zaveslovat
Aby nam vytravilo tak som posadku vyhnal na zrucaninu, odkial je pekne vidiet zapad slnka. Bohuzial som si neuvedomil, ze slnko v juni zapada trosku inde, nez v oktobri, takze namiesto toho, aby "zuchlo" do mora, tak zapadlo za najblizsi kopec

Konoba poskytovala dva druhy jedal. Maso a ryby. A treba priznat, ze obe boli excelentne. K tomu sme si dali za kalistek Crna vina po ktorom sa predstava veslovania naspat k lodi zdala nerealnou (kedze nam nefungoval motor) Ukecali sme teda uja vyberaca, aby posadku previezol na svojom motoraku a Lehko so mnou sme veslami prepravili gumak na lod. Chvilu sme este posedeli, pokecali na lodi, a potom sme sa nechali unasat tichom a prijemnym vlnenim do rise snov

Den 3. - Vis je konecne "dobyt"

Rano, okolo 6tej ma zobudili prve luce slnka. Kedze Lehko spal tiez na palube, a Jano sa takisto zobudil, tak sme rychlo zbalili spacaky, trochu sa vykupali, a kym este vsetci spali tak sme nahodili motor a vyplavali smer Vis. Okamzite po vyjdeni zo zatoky zafukal vietor, tak sme rychlo nahodili plachty, vypli motor a pohodovo sme sa zacali nechat unasat sumenim mora priamym kurzom na ostrov Vis.
Asi okolo pol deviatej, to uz vacsina posadky nespala, sme stretli rodinku piatich delfinov, ktore sa rozhodli skrizit nam cestu. Samozrejme ako pri kazdom stretnuti s delfinmi, aj teraz sme si spomenuli, by sme to mohli vyfotit az vtedy ked uz boli delfiny davno za nami

Po priblizeni k Visu a vypnuti vetra sme nahodili motor. Este som v Komizi nebol, a tak som nevedel ako to tam vyzera s parkovanim. Ked sme dorazili do Komize, asi okolo tretej, tak bola asi polovica mola plna. Prve pristatie nebolo uplne idealne, ale co bolo treba to posadka odkopala. Vzapati po nas zacala prichadzat jedna lod za druhou, takze cas sme vystihli uplne idealne. Naobedovali sme sa, a potom sme sa rozdelili na niekolko skupiniek s individualnym programom.

ja som si bol pozriet mesto. Komiza je typicke chorvatske mestecko s carovnymi malymi ulickami, miestami mozno az prilis "prelezene" turistami. Kto by si to bol pomyslel, ze na takom odlahlom mieste ako je Vis bude tolko turistov. Cakal som kludnu rybarsku dedinku. Nasim cielom pre nasledujuci den bola Modra jaskyna, a tak som neustale rozmyslal nad tym akym sposobom urobime vysadok. Popri tom sme objavili turisticku agenturu, ktora ponukala vylety do Modrej jaskyne. Po kratkej porade s posadkou sme sa rozhodli, ze vysadok prevedieme prostrednictvom tejto agentury.

Popri prechadzke sme objavili krcmu, ktora sa honosila nazvom Konoba Jastozera, a teda sa javila ako vhodny priestor pre ochutnavku jastoga (langusty) Rozhodli sme sa, ze tam skocime na veceru. Nie som si sice isty, ci sme ju nakoniec trafili spravne, ale mali uz len jeden volny stol, ostatne boli rezervovane, takze asi museli varit dobre
Ja som si objednal jastoga, ktory bol ponukany s vybornou omackou.
Potom sme sa presunuli naspat na lod, kde sme este chvilocku pokracovali a po case isli spat. Bohuzial navigacne piloty neklamali a more sa v Komizi casto neprijemne vlni, plus na konci mola stala lod, ktora zjavne robila diskoteku, takze sa prilis dobre nespalo. Obzvlast ak to porovnam s tichom na Zirje.

Pages: 1· 2