Den 4. - Modra spilja

Rano sme sa nikam neponahlali, lebo vylet na Bisevo startoval az o desiatej. Vyrazili sme teda so Silviou a Bikejom na ranajky. Hemendex sice plaval v oleji, a bol polosurovy, ale na ranajky stacilo a zasytil O desiatej sme sa nalodili na lod, ktora nas doviezla do Mezuporatu na Biseve. Tam sme presadli do lokalnych clnkov, ktorymi nas ujovia odviezli do Modrej jaskyne. Ked som videl "hliadkujuce" plachtenice pred vchodom, ktore vo vlnkach robili vysadok do clna, tak som bol aj celkom rad, ze sme zvolili nas pristup

Vstup do jaskyne je velmi maly a nizky, takze bolo potrebne si doslova lahnut na dno clna, aby sme mohli prejst. Nasledne sa vypol motor a po jaskyni sme sa dalej pohybovali len ruckovanim popri stenach. Cakal som, ze Modra jaskyna bude modra, ale ten pohlad vnutri ma uplne uchvatil.

Rozhodne kazdemu tento vylet odporucam, stoji fakt za to. Kedze bolo asi 11 hodin a lod mala odchadzat naspat do Komize o dvanastej tak sme este vybehli do restiky na jedno flaskove Karlovacko. Asi o pol jednej sme boli naspat v Komizi. Tam nas chcel marinak najskor skasnut, ale vysvetlili sme mu, ze prave odchadzame. Rychlo sme sa zbalili a vyrazili smer Palmizana, ktora mala byt len nejakych zhruba 14 mil. Sam sa divim preco sa nam doteraz nikdy nepodarilo Vis dosiahnut. Na mape sa to zdalo byt strasne daleko, ale pritom je to kusok. Najskor sme sli na motor, ale potom kedze zafuklo, tak sme vytiahli plachty, ktore nas takmer priamym kurzom dopravili as po Pakleni otoci. Pred ostrovmi sme nahodili motor a doviezli sa az do Palmizany, ktora bola na moje pocudovanie v takomto case a obdobi takmer prazdna. Marinak nas priviazal az uplne k brehu, takze sme to mali aspon blizko do sprch.

Po kompletne ociste sme sadli na vodny taxik, a nechali sme sa odviez do mesta Hvar. Zaujimave je, ze napriek tomu, ze uz som bol v Palmizane asi 5ty krat, doteraz sa mi na Hvar nikdy dorazit nepodarilo Po prichode uz mali vsetci hlad ako vlk, tak sme na namesti zamierili do najblizsej restauracie.
Po veceri sme sa rozdelili na viacero skupiniek. Cast isla na zmrzlinu, a druha cast sme sa rozhodli poobzerat po ulickach starobyleho mesta Hvar. Popri tulani sa nam nakoniec podarilo dorazit aj na pevnost nad mestom, odkial bol vyborny vyhlad na cele mesto, zatoku a Pakleni otoci.

Pockali sme na zapad slnka, a vybrali sme sa spat do mesta, kde sme predchadzajuce skupinky. Asi o jedenastej isiel dalsi taxik. Pri ceste naspat sme boli svedkami uzasnej konverzacie medzi jednym slovakom, ktory sa snazil rozpravat po cesky, a jednou dievcinou z ceskych zemi. Najskor bola debata o hviezdach, suvhvezdiach, o tom ako ma voz ojo, ako Polarka vlastne nie je najjasnejsia hviezda. Debata koncila asi nasledovnym stylom (a to uz bol naozaj velky problem udrzat vybuch smiechu
ona: "...a proc vlastne slunce v noci nesviti?"
on: "jakou mas puvodni barvu vlasu?"
ona: "proc?"
ona: "jo aha, [smiech], ty myslis, jestli jako nejsem blondyna? [smiech] Moje puvodni barva je tmava"

nastastie sme sa medzitym dostali do ciela nasej cesty, lebo obavam sa, ze dalsi prepis rozhovoru, ktory by nasledoval by sa mohol citat iba po desiatej hodine

Den 5. - najkrajsi zapad slnka v Chorvatsku

Rano sme vyrazali asi okolo 9tej. Napriek tomu, ze sme boli uplne pri brehu bolo vyplavanie pohodove a bez komplikacii. Nasim cielom bol bud Trogir, alebo Primosten. Rozodnut sa malo v zavislosti na vetre. Kedze fukal pekny predobocak, ktory nas hnal priamo na Primosten, tak sme ozeleli obednajsie kupanie a s vetrom o preteky sme svistali na mestske molo do Primostenu, kde je potrebne prist okolo tretej, aby clovek este nasiel volne miesto. Dali sme si obed, a isli sme trochu pozriet mesto. Medzitym sa zacal dvihat vietor a zatahovat obloha, takze to vyzeralo, ze z romantickeho zapadu slnka nebude nic. Rad by som podakoval chorvatskemu kapitanovi, ktory bol na lodi vedla mna, a upozornil ma, ze moj muring je trochu nacaty. Tak sme pre istotu priviazali este jeden, lebo na noc hlasili moznu boru.

O siestej som skocil zarezervovat miesto v restauracii Panorama odkial je skvely vyhlad a vyborne jedlo. Medzitym ma prisli pozriet chlapci z hokejportalu (mono s mannym), ktori nedaleko dovolenkovali s rodinkami. Posadku som vyslal na veceru, a my sme trosku pokecali. Kedze sa to trochu pretiahlo, tak zapad slnka uz som nestihol, ale nevadi, uz som ho parkrat videl. Do toho trochu sprchlo, ale dufam, ze nejake zabery nakoniec predsa len vysli.

Den 6. - Vyhliadka na Zute

Rano sme vyrazili asi o 9tej, pricom nasim cielom bol ostrov Zut. Opat pekne svietilo slnko a trochu aj fukalo, tak sme vytiahli plachty. Asi okolo obeda sme sa zastavili na ostrove Kakan, kde sme sa vykupali. Asi o jednej sme pokracovali dalej smerom na Zut, kam sme dorazili cca o piatej. Po sprche sme sa vybrali tradicne na kopec nad marinou.

Chvilocku sme sa zaoberali myslienkou, ze by sme pockali na zapad slnka, ale kedze sme si neprezieravo nezobrali celovky, tak sme to vzdali. Po navrate do mariny, sme sa vydali na veceru do miestnej restauracie. Tentokrat sa bikej rozhodol, ze skusi jastoga. No a oni mu priniesli homara. Chapete to? Ja si 5 rokov davam jastoga a vzdy mi prinesu langustu. Na vysvetlenie pre neznalych, najlepsie maso je obsiahnute v klepetach a tie su ma homar na rozdiel od langusty neporovnatelne vacsie. Chorvati totiz vacsinou medzi nimi nerozlisuju a pre vsetko co ma klepeta maju pomenovanie jastog.

Den 7. - finito, vymena posadok

Zo Zutu sme vyrazili o pol desiatej, a kedze sme sa nikam neponahlali, lebo tankovat som planoval az s druhou posadkou, tak sme vyrazili smerom na sever s cielom oboplavat Ugljan a do Sukosanu prist zo severu. Kedze nefukalo, tak vacsinu cesty sme isli na motor. Obed a kupanie sme vyriesili v zatoke Muline na severe Ugljanu. V porovnani s minulym rokom tam bolo celkom zivo, a pomerne dost lodi, a dokonca to vyzeralo tak, ako keby sa snazili rozsirit betonove molo. A uz viem ako vznikaju kamenne plaze v chorvatsku. Beton, ktory zostal jednoducho vyliali pri brehu do mora

Po obede sme si trosicku zaplachtili az po cca Zadar, a kedze sa zacal vselijako tocit vietor, tak sme nahodili motor a do Sukosanu sme prisli o stvrtej. Nasledovala najmenej oblubena cast dovolenky, a to sice balenie veci. Ked uz sme boli vsetci zbaleni, tak sme vyrazili slavnostne ukoncit dovolenku do Tomislava. Hned po veceri sa s nami rozlucili lehkovci a bikejovci, ktori sa rozhodli vyrazit este v piatok vecer spat domov. Medzitym sa nad Zadarom zacali znasat mraky, ktore signalizovali zmenu pocasia na nasledujuci tyzden. Ale o tom, az v dalsej casti dennika.

Celkovo sme naplavali podla mapy cca 214,5 NM

Kratka fotogaleria:
[picasa]tomas.hornicek:5355052726320683457:600x400[/picasa]

Pages: 1· 2