Z lodneho dennika 5.

Den 6. - Konecne leto

Rano nas prebudilo slnecne pocasie. Vlado dokonca skonstatoval, ze sa zobudil na rovnakom mieste ako zaspal takze prvykrat tento tyzden sa v noci nemusel stahovat kvoli dazdu. Odplavanie bolo trochu stresujuce, pretoze vecer marinaci priviazali nejaku lod tak sikovne, a tak pevne, ze nam zachytili lano. Poucenie do buducna, predtym, nez nechas odviazat mooring si skontroluj ci mas volne lana, ktorymi si priviazany. Qafic bol preto nuteny skocit naspat na breh uvolnit lano a skocit zase naspat na palubu, medzitym uz nas zacal brat vietor, takze povodny zamer v klude vycuvat som zmenil plny pravy smerom vpred.

Samozrejme sa to nezaobislo bez mensieho odkopavania, ale nakoniec sme vcelku pohodlne opustili Tribunj a nic nam nebranilo vydat sa dalej smerom na sever na ostrov Zut. Opat sme vytiahli len genou, ktora nas rychlostou 8 uzlov hnala dopredu. Kedze more bolo tiez pomerne kludne tak sme zapli autopilota a nechali sa navigovat technikou. Pocas tejto kludnej plavby som konecne prvykrat vybalil sextant a mohol som si v praxi overit, to co som sa naucil v zime na kurze v Brne. Kedze som si zabudol vytlacit debug2: channel 0: window 959286 sent adjust 89290
Almanach tak som zostal len v rovine nastavovania sextantu a meraniu slnka.

Cim blizsie sme sa blizili k Zutu, tym viacej ustaval vietor, takze sme sa dostali aj k tomu, ze sa potiahneme za lodou. Ked som liezol do vody tahali sme nejake 2 uzle, takze vyzeralo byt vsetko v pohode. Stacilo vsak par minut, lod nabrala rychlost 4 uzle a zacal som mat problemy Nastastie ma Miro vytiahol na palubu, co ho stalo zraneny palec na nohe. Zmensili sme trochu genou, znizili rychlost a Qafic sa vrhol s lanom do vln.

Kedze opat zacali zapinat vietor, tak sme na plachtach dorazili az do zatoky na Zute. Bez problemov sme zaparkovali v tunajsej marine a kedze krasna priezracna voda a svietiace slnko priam lakalo na skok do vody tak sme sa okupali. Mimochodom voda mala nieco okolo 16-17 stupnov. Tento nas pocin natolko inspiroval ostatne posadky, ze o chvilu bola voda plna ludi a z krajnej lode sa este asi hodinu po nasom kupani ozyvali detske vykriky "my chceme kupace" Myslim, ze sme boli dostatocnou inspiraciou aj pre tieto deti, co rozhodne nepotesilo ich rodicov.

Nad marinou sa tyci vysoky kopec a kedze nas pred poslednym dnom cakalo velke mnozstvo piva, zobrali sme si na cestu par plechoviek. Kedze pocasie bolo jasne, z vrcholu bol nadherny vyhlad na Kornati. Dali sme jedno vrcholove pivko, k tomu par vrcholovych fotiek a vydali sme sa na cestu dole. Po ceste sme narazili na par kamenov, z ktorych bol krasny vyhlad na celu Zutsku zatoku. Tu sme dali dalsiu plechovku piva, trochu sme sa pokochali a pomalicky sme zostupili naspat do mariny.

Tam sme dorazili zostavajuce zasoby Vrelo odporucam najma tento rum z Barbadosu. Vyborny, lahky, jemny.
Cely vecer som sa tesil na to, ako si pozriem ked zhasnu Zut, ale nakoniec sa mi podarilo zaspat asi 10minut pred polnocou, takze som nevidel nic. Da sa povedat, ze tymto dnom zacalo v Chorvatsku leto

Den 7. - Hajdy domu

Rano sme vstali cca okolo 7ej az pol 8ej. Povodny zamer vyrazit o 8ej mi vsak nevysiel, vyrazili sme asi o pol 9tej. Fukal slabucky vietor s ktorym sme sa snazili nieco urobit, ale velmi sa nam to nedarilo, takze vacsinu plavby sme isli na motor. To sposobilo, ze sme do Sukosanu prisli okolo 12tej. To bolo aj mojim cielom, lebo po predchadzajucich skusenostiach som sa chcel vyhnut zapcham, ktore pravidelne byvaju v okoli cerpacej stanice. Takto bola pred nami len jedna lod. Vcelku pohodlne sme potom zaparkovali na nasom mole c. 14.

Kedze bolo dost casu dali sme si obed na lodi, hygienicke combo a pomaly sme zacali vyprazdnovat lod. Vecer sme este raz skocili na veceru do mesta, kde sme si dali vsetci az na Goca miesano maso. Bolo toho skutocne dost, takze cesta naspat na lod vyzerala skor ako valanie sudov, nez ako chodza

Den 8. - Odovzdanie lode
Den 8. - Odovzdanie lode

Rano som vyhlasil budicek na 7mu hodinu, aby sme co najskor uplne vyprazdnili lod a aby sa mi podarilo co najrychlejsie odchytit marinaka, ktoremu mozem odovzdat lod. Rano sme si dali ranajky kavu, kazdy si zbalil svoj batoztek, a potom sme sa rozdelili. Jedno auto vyrazilo pozriet narodny park Krka, druhe auto vyrazilo smer Bratislava, a ja spolu s horakom a mirom sme este pockali na odovzdanie lode. Take dokladne odovzdanie som este nezazil, ale nastastie bolo vsetko v poriadku. Rozlucili sme sa a asi o pol deviatej sme vyrazili aj my smer Bratislava.