Den 3. - Homeless pod mostom, alebo svet je maly

Rano hlasila predpoved zapadny vietor 8-16 uzlov v narazoch do 20, momre 2-3, miestami 4 takze to vyzeralo, ze si konecne pohodovo zaplachtime bez toho, aby sme boli neustale sprchovani morskou vodou. Ani to vsak nebolo dovodom, aby sme vyzliekli nepremokave veci, pretoze predpoved hlasila dazd. Ked som to vsak porovnal s juznym a severnym Jadranom, tak sme mali asi najlepsie pocasie v celom Chorvatsku.

Cielom nasej dnesnej etapy mal byt narodny park Krka s nocovanim v Skradine. Pohodlne sprevadzani par kvapkami dazda sme vyplavali spoza Murteru a pohodovym plachtenim sme sa isto blizili k Sibeniku. Par mil pred Tijatom sme zachytili pomerne silne poryvy vetra, ktore sposobili, ze miestami sme sa dostavali do celkom pekneho naklonu. Kedze sme dostali chvilu pred tym napad, ze uvarime nieco na obed, tak si mal Miro moznost vyskusat ake je to varit v naklone. Vladovi sa dokonca podarilo okupat bez toho, aby vyliezol z lode. Stacilo len sediet na spodnom boku lode a ako sam popisal, citil vodu aj pod plavkami.

Kedze zacala byt medzi ostrovmi pomerne velka premavka a vietor bol coraz nevyspytatelnejsi, tak sme zbalili plachty a do Sibenickeho kanalu sme isli na motor.
Dalej nasledovala dlha pokojna plavba proti prudu rieky Krka az do Skradinu. Vrelo odporucam kazdemu, ta plava v kanale lemovanom prudkymi skalami ma nieco do seba. Ked sme dorazili do Skradinu cakalo nas neprijemne prekvapenie. Marina bola plna. Nastastie sme pod dialnicnym mostom nasli volne miesto na plavajucom mole pri nejakej restauracii (N 43 48'38, E 015 54'73, hlbka 4,2 m). Kedze rieka bola kludna, tak sme sa pohodlne priviazali. Sice to bolo bez elektriky a vody, ale aspon sme mali romantiku pod vysvietenym dialnicnym mostom

Vecer sme isli pozriet do restauracie, kde ponukali vraj skvelu jahnacinu. Ja som si dal rybu, takze neviem posudit. Z mojho pohladu sa jednalo o standard. Kedze sme sedeli len pod stromami a zacalo opat prsat, tak sme zaplatili a isli naspat na lod. Nez sme sa vobec stihli dostat na lod tak som zacul znamy hlas, ktory ma oslovil po mene.

Ake bolo moje prekvapenie ked som zistil, ze a lodi vedla mna je Vojto a spolu s nim cela chaluparska banda. Nemohli sme odmietnut kalistek domoviny a na oplatku sme ich pozvali vecer na nas rum. Vecer sme sa rozdelili na dve casti. Cast posadky hrala v salone poker, ja spolu s niekolkymi dalsimi sme sa debatovali v kokpite spolu s dalsou posadkou. V noci sa opat ozval buchot, ked sa vlado s horakom stahovali z paluby do kajut, kedze zacalo opat prsat.

Den 4. - Sme na dne?

Rano sme sa asi o 10tej odviazali a vyrazili na cestu. Pekne svietilo slniecko takze sme po lodi pobehovali vacsinou bez triciek. Po ceste sme stretavali oproti iduce lode, kde boli ludia zababuseni v bundach. Uz toto pre nas mohlo byt vystrahou, ako to asi vyzera na mori. Akonahle sme sa priblizili a Proklanske jazero tak uz bolo vsetko jasne. Odovzdal som kormidlo a isiel som sa dole prezliect, lebo zacal fukat celkom svizny studeny vietor. Akonahle sme preplavali cez jazero tak sme sa opat museli zacat vyzliekat. Pri Sibeniku to bol zase opacny proces. Ked sme sa blizili k Sibenickemu kanalu tak sme museli dat prednost tomuto vojenskemu cudu.

Veru nechcel by som sa s nim stretnut niekde v kanale. Ked sme vysli z kanalu z spoza Zlarinu tak sme vytiahli plachty a pohodovym plachtenim sme sa blizili najskor Primostenu, kde sme mali naplanovane statie pri mestskom mole. Vzhladom k tomu, ze vietor a vlnky neustavali statie v Primostene by nebolo velmi chranene a preto som sa rozhodol, ze este trochu potiahneme a pojdeme do Rogoznice, kde prenocujeme.

V Rogoznici najskor vyzeralo byt dost plno, zjavne este nezacala sezona a preto tam bolo vela majitelskych lodi, ale nakoniec sa nam podarilo uspesne sa priviazat (nechapem preco kazdy marinak krci ramenami ked mu poviem, ze na takej velkej krave ako je 473ojka nemam trysky
Vzhladom k tomu, ze nasa lod mala oficialny ponor 2,1 metra a hlbkomer ukazoval 2,1-2,2 metra tak musim priznat, ze som sa necitil prilis konformne. Posadka sa ma sice snazila presvedcit, ze zvuk, ktory pocujeme su fendre, alebo cln, ale uplne sa im nepodarilo presvedcit ma. Zostalo len dufat, ze nebude velky odliv.

Mestecko Rogoznica bola uplne vyprazdnena, ale napriek tomu sme sa rozhodli, ze sa vybehneme trochu prejst do mesta. V meste prebiehali len zurive pripravy na turisticku sezonu, ale napriek tomu sa nam podarilo najst aspon otvorenu zmrzlinaren, kde mal domaci predavac zjavne radost z toho, ze ma aspon nejakych hosti.
Po navrate na lod, sa mi podarilo pomerne rychlo zaspat, ale sprostredkovane mozem porozpravat ako prebiehal vecer.


Rozprava Vlado:
- vecer bol z kategorie "plny zazitkov bez spomienok"
- rozhodli sme sa, ze budeme hrat apacov, ale nemali sme vychladeny fernet, tak sme si rozlozili poker a fernet sme supli do mrazaka
- celkom dobre sme sa pri tom bavili a nikomu sa nechcelo skoncit aj ked uz bol fernet vychladeny, tak sme pokracovali v pokri a pomaly si zacali ulievat aj mimo hru - panko s nami nehral, ale dolieval nam statocne, este nam pripravil aj mlynarovu dosku, takze nam ten poker s fernetom chutil stale viac
- ked sme dopili, zbalil som deky, spacak a rozlozil som sa na palube
- niekedy v noci ma zobudila sprcha, ale nechcelo sa mi vstavat, tak som este 10 minut premyslal, ci prestane prsat, alebo sa prestahujem dole
- ako saman by som sa neuzivil, tak som si zbalil spacie potreby a prestahoval sa do podpalubia - asi uz prsalo dlhsie, lebo deky aj spacak som mal slusne oprane

Medzitym ukazal hlbkomer hlbku 1,8 metrov a m stale nesedime na dne. Dobre vediet, ze mame nejaku rezervu

Den 5. - Navrat k pociatkom

Rano nas privitalo slniecko a voda ako olej. Konecne to zacalo vyzerat ze bude klud. Kedze sme stali uplne na kraji mola v pomerne plytkej vode tak som zvolil strategiu, ze pockam kym nevyplavaju lode, ktore su vedla nas. Na tento manever by som si asi netrufol, ani keby som trysky mal, nieto bez nich. Okolo 11tej uz sme boli vsetci netrpezlivi, kedze nasi susedia zvolili rovnaku taktiku ako my, a preto isiel Brano na vyzvedy. Od nasich nemeckych susedov sa dozvedel, ze ti cakaju na svojich nemeckych susedov, ktori cakaju na svojich susedov. Takymto postupnym pytanim sa mu podarilo zistit, ze susedia susedov nasich susedov planuju v Rogoznici stravit den, co nas rozhodne nepotesilo. Susedia susedov, nasich susedov sa zaroven dozvedeli ze su blocking point. Branovi sa podarilo ukecat posadku vedla nas, ktora mala mensiu lod s tryskami, ze s pomocou nasou a s pomocou posadky ich susedov sa pokusia vyplavat a nejako uz ich odkopeme.

Kormidelnik (nami prezyvany Helmut mooring) predviedol ukazkovy manever cim si vysluzil potlesk na otvorenej scene nielen od nas, ale aj od okolnych posadok. S trochou odkopavania sa aj mne podarilo pomerne v pohode odplavat a nic nebranilo tomu, aby sme vybrali na sever s vetrom v chrbte. Fukalo celkom slusne, tak sme vytiahli genou a tahali sa smerom dopredu rychlostou cca 7 uzlov. V pohode sme dorazili do Tribunju, ktory sa da nazvat nasim navratom k pociatkom, kedze Tribunj bol pristav v ktorom som prvykrat kapitanoval lod a vacsina mojej posadky tu presla krstom namornika.

Ako pozeram Tribunjsky pristav od mojej poslednej navstevy dost zmenil svoj vyzor a tak sme najskor takmer zaparkovali v nakladnom pristave. Po zisteni omylu sme hodili spiatocku a zaparkovali medzi ostatnymi Benetaukami v jachtarskom pristave. Na neskory obed sme si dali spagetti na lodi a aby nam vytravilo pred navstevou nasej oblubenej Konoby Simun sme sa vydali konecne pozriet na kostolik, ktory sa majestatne tyci nad pristavom (chystali sme sa na to kazdy rok)

Este pred tym sme vsak vytiahli na stazen horaka (raz ma 33, tak ho treba ukrizovat a potom aj Vlada, ktory si nenecha ujst ziadnu prilezitost na vytiahnutie na stazen.
Po ceste z kostolika sme sa zastavili na zmrzline a urobili sme si malu prechadzku po Tribunjskom starom meste. Cakal nas rovnaky obrazok ako v Rogoznici. Sezona este nezacala, takze nikde nebolo zivej duse. Pozbierali sme zostatok posadky, ktorej sa nechcelo prechadzat a dali sme si dobru veceru. Konoba Simun nesklamala. Dokonca sme v nej narazili na skupinku bratov Cechov, ktory tam prisli az z Vodic. Tak ako kazdy vecer som unaveny zaspal pomerne skoro, takze co sa dialo na palube a v podpalubi netusim.

Pages: 1· 2· 3