Den 4. - Rozbite svetlo

Rano sme pockali na to, az sa trochu vyprazdni marina. Stalo sa nam toosudnym, pretoze lod s polskou posadkou, ktora stala priamo vedla nas vietor sfukol na nas a ich plny plyn sposobil, ze nam zachytili kotvu, co sposobilo rozbitie nasho svetla. nakoniec sa nam sice podarilo ich odkopat, za co nam boli vdacni, ale to ze mame vdaka nim rozbite svetlo nejako nepochopili a s pozdravom a mavanim odplavali prec. Skoda sposobena cudzim plavidlom bola pre mna novinka a preto som isiel tuto situaciu najskor riesit na recepciu mariny, odkial ma poslali na kapitanat mesta. Ani tu mi vsak nevedeli pomoct, udajne by sa dalo nieco riesit iba v pripade, ze bol so mnou aj kapitan tej druhej lode. Dalsia skusenost z tejto plavby. Bohuzial doteraz sa mi nepodarilo zistit co robit v tomo pripade, takze asi jedine co zostava je poistenie kaucie.

Okolo jedenastej sme dvihli aj my kotvy, ale dopadli sme takmer rovnako ako polska lod. Vietor nas sfukol do mouringov a jeden z nich sa dostal do priestoru medzi kormidlo a skrutku. Takze mi nezostavalo nic ine len hodit neutral, ak som nechcel namotat mouring. V tomto okamihu sa naslo strasne vela radcov, ktori mi radilo ako sa dostat odtial. Bohuzial vsetci mi radili pouzitie motora, ktory som pouzit nemohol. Tu patri podakovanie mojej posadke, ktora statocne po celu dobu odkopavanim chranila nasu lod aj ostatne lode pred poskodenim. Nakoinec Majac preskocil na druhu lod a odviazal mouring. Akonahle som mal volnu vrtulu tak som hodil spatny chod, ktory ma odputal od mouringov. Ked som bol v dostatocnej vzdialenosti tak som dal plny predny, aby ma vietor opat nehodil do lan. Jedine co mi vrtalo hlavou bolo ako dostat majaca spat na palubu. Klobuk dole pred jeho akrobatickym umenim, ale podarilo sa mu preskakat cez asi tri lode tak, aby z v poslednej chvili preskocil napsat na nasu Olali. Padol mi kamen zo srdca a kedze sme boli zase kompletni, zamavali sme nasim slovenskym praitelom a vydali sme sa naspat na Mljet.

Paradoxne sa nam otocil vietor a tak nam nezostavalo nic ine, len opat roztiahnut motyla. Povodne som planoval zastat v zatoke Lokva, ale tato sa vzhladom na poveternostne podmienky zdala byt nie prilis bezpecna a preto sme opat zamierili do Polace. Tu nas uz privital stary znamy majitel restauracie. Zostavajuci cas do vecera sme vyuzili kupanim sa v zatoke.

Den 5. - Luka Slano

Rano sme asi o desiatej vyrazili smerom na zatoku Sapulnara, kde som planoval, rovnako ako s predchadzajucou posadkou stanie na boji pred restouraciou Kod Ante. Na zadnom vetre sme sa dostali az na juzny cip Mljetu, ale po stoceni smerom vychod bolo jasne, ze vyplavanie zo zatoky by mohlo mat rovnake dosledky ako tyzden pred tym. Preto sme to radsej otocili a zamierili medzi ostrovy. Nechceli sme opat stat na Sipane a preto sme nastavili kurz smerom na pristav Slano, ktory kedysi byval znamym letoviskom. Mestecko Slano sa nachadza vo velkej zatoke, ktora je prakticky zo vsetkych smeromv chranena, a to z nej robi idealne miesto pre statie.

Bohuzial toto mesto si toho vela vytrpelo. Pocas vojny bolo vyplnienene, a aby to nestdebug2: channel 0: window 965829 sent adjust 82747
ali po vojne ho postihlo zmetrasenie. momentalne je v procese velkej rekonstrukcie, takze statie tam odporucam iba v pripade nudze. Mozno o rok, o dva pri chorvatskej rychlosti to bude opat pekne miesto na dovolenku. V pristave (no ono jeto skor mestske molo) bolo miesto na priviazanie asi len pre dve lode. Nie su tam mouringy, takze je potrebne zhodit kotvu a kormu priviazat o breh. K dispozicii je len elektrina. Hned oproti molu sa nachadza restauracia, kde sme ochutnali jastoga na zaru. Aj v tomto musi mesto este na sebe popracovat.

Na mole sme nakoniec zostali dve lode. My a nasi ceski bratia, ktori boli priviazani obdalec. Neviem ci si umyselne vybrali toto bohom zabudnute miesto, ale do rana celkom slusne a hlasno oslavovali. Veta "Vazeni pratele navrhuji...." mi asi zostane v mozgu zaryta velmi dlho.

Den 6. - Balime

Po neprilis pokojnej noci sme rano o desiatej vyrazili naspat do Dubrovnika. Bolo to len par mil, ale chcel som prist co najskor, aby som nemusel stepovat pred cerpacou stanicou. Bohuzial sme mali smolu a pre nami tankovalo ufo, takze sme chvilku manevrovali v rieke pre cerpackou a neskor som radsej prirazil k molu. Kym sme cakali na dotankovanie ufa, tak som videl velmi zaujimavy ukaz. Nejaky stary dedusko na hadam este starsej plachetnici prirazil sam ako keby sa nechumelilo pred nas. Chcel by som tiez raz vediet tak parkovat ako on Jeho lod, prud a vietor nam trochu stazilo odplavanie od mola a priviazanie k cerpacke, ale chvalabohu sme nic neposkodili. Po uspesnom odplavani dotankovani uz som mal vsetkeho plne zuby a preto mi odlahlo, ked sme konecne zaparkovali v marine pri mole.

Vecer sme stravili este jednou prechadzkou a poslednym rozlucenim s Dubrovnikom. Este predtym sme vsak zbalili vsetky veci a nalozili do auta nech hned rano mozeme odovzdat lod.

Den 7. - Odovzdanie
Rano hned ako to bolo mozne som siel zavolat marinaka, ktory vsak na mna nemal prilis vela casu. Trochu som sa obaval ako bude vyzerat odovzdanie a popravde uz som sa aj lucil s kauciou. To, ze som dlho nanho musel cakat vsak malo aj urcite vyhody. Ked sa konecne dostal na nasu lod a pytal sa ci je v poriadku tak som mu pekne porozpraval co vsetko nas postretlo. Uvedomil si asi, ze nemam v plane mu klamat a tak lod vobec neskotroloval. Jedine co sme isli riesit bolo rozbite svetlo. Ked sa ale neustale nevedel dovolat povodnym majitelom lode, tak len mavol rukou, vratil mi kauciu a poslal ma kade lahsie.
Cesta spat na Slovensko prebiehala vcelku v pohode, v Splite sa od nas odpojila Mata s Palom a my ostatni sme stastne a v zdravi dorazili do Bratislavy.

Tuto je moja posadka:

Palo je na druhej strane fotoaparatu, takze ho nie je vidiet.

Celkovo sme naplavali asi 130 NM
Fotogaleria

Pages: 1· 2· 3