Z lodneho dennika 4.

Den 2. - burlive vstavanie


Noc prebehla vcelku v poriadku, ja som mal poslednu hliadku. Ked uz vyslo slniecko tak sme sa podaktori v kludne naranajkovali a kedze este polovica lode spala, tak sme len tak nezavazne kecali. Zrazu asi o tristvrte na devat som si vsimol, ze po nasom pravoboku je lod, ktora tam povodne nebola. Pozrel som GPS a zrazu mi zaplo. Ta lod tam bola celu noc, ale MY sme tam nemali byt. Dlha ciara na GPS znazornovala, ze nasa kotva uz nelezi v klude na dne zatoky ako sme ju vecer ulozili, ale ze sa rozhodla trochu cestovat.

Rychlo som nahodil motor a zakrical na Majaca, nech dvihne kotvu pricom ja som dal plyn dopredu, lebo uz uz som sa nebezpecne blizil k dalsej lodi, ktora povodne kotvila za nami. Niekolko metrov pred provou tejto lode vsak vrtula zabrala a tak sme sa rozhodli, ze oblukom opustime zatoku. Zvuk kotevneho vratku aj tak vsetkych prebudil.
Kedze fukal celkom slusny vietor a chcel som, aby sme sa pred vyplavanim zo zatoky naranajkovali a vsetko spratali, tak som hodil neutral. Da sa povedat, ze len na prazdny stazen na zadny vietor sme dosiahli celkom slusnu rychlost 3 uzle. Tento sposob vyplavania bol pre mna poucenim, ze sposob, akym som doteraz praktikoval hliadky by v rovnakom pripade v noci bol absolutne neucinny. Ale co uz clovek musi nejakym sposobom ziskavat skusenosti &#59;)

Celu dobu nam fukal dobry zadny vietor, takze sme toho vyuzili a potiahli sme na motyla bez prestavky az do zatoky Polace na ostrove Mljet. Povodne sme zhodili kotvu, ale aj na tomto "jazere" s nami vietor a vlny tak hadzali, ze som sa rozhodol neriskovat a vyuzit radsej iste priviazanie k molu pri restauracii Ogigija.
Vzhladom na to, ze boli asi 2 hodiny a do Korcule by sme to v normalnom case nestihali tak sme sa rozhodli navstivit povestny Narodny park na ostrove Mljet. Z autopozicovne Maly Brum sme si pozicali sportovu kabrioletovu upravu cierneho Golfa a vyrazili sme smerom na park. (Keby som bol tusil, ze je to asi 10 minut autom, tak sme kludne mohli ist aj peso :)

Po prichode do parku nas cakala plavba na vlnkach, pretoze sme chceli navstivit stary klastor, ktory sa nachadzal na ostrove vnutri velkeho zalivu.
Ostrov bol sice pekny, ale osobne si myslim, ze zas tak nic moc extra tam vidiet nebolo. Pomerne rychlo sme teda nasadli na lod smerujucu k dalsiemu mensiemu zalivu kde sa kupalo kopec ludi. No bolo to pekne, ale pre ludi, ktori sa plavia na lodi a okupu sa kde sa im zapaci to prilis velku pritazlivost nemalo. Namiesto dalsej cesty lodou sme zvoli prechadzku popri pobrezi az k autam. Kedze nam zostavalo este kopec casu tak sme vyrazili na cestu napriec ostrovom. Nakoniec sme dorazili do Sobry, kde sme si dali veliko toceno, pripadne zmrzlinu (v zavislosti na co, kto mal chut)

Pomaly sa blizil termin odovzdania auta a tak sme plnou rychlosotu vyrazili spat do zatoky Polace. Po ceste sme sa este zastavili u babiciek, ktore pri ceste predavali "domacu picu". Po prichode sme si v restauracii Ogigija dali vybornu veceru a odobrali sme sa na lod, kde sme v druznej debate pomaly pospali.

Den 3. - Korcula

Rano asi o 9tej sme vyrazili zo zatoky smerom na Korculu. Opat nas neopustil nas oblubeny zadny vietor a preto sme vcelku v pohode doplavali do Korcule. Kedze sme sa priviazali o pol jednej bolo ete dostatok miesta v marine. Radsej prist skorej, nez hladat kotvisko v okoli. Korcula je dostatocne pekne mesto na to, aby bolo co obdivovat. Po hygienickej ociste (sprcha po dvoch dnoch je uuuplne uzasna) sme sa vydali obdivovat krasy a zakutia mesta. Z rosiahlej ponuky turistickych atrakcii sme najskor zvolili vezu na vstupnej brane. Roizhodne odporucam, krasny vyhlad na cele mesto.

Kedze Korcula je rodisko slavneho cestovatela Marka Pola, tak vsetko co v tomto meste najdete s nim ma nejaku suvislost. Zvedavost nam nedala, aby sme nenavstivili vezu Marka Pola z ktorej mal udajne byt vidiet rodny dom Marka Pola.

Rozhodne verim tomu, ze z tejto veze je vidiet rodny dom Marka Pola, avsak urcite by pomohlo ak by tento dom bol nejakym sposobom oznaceny, pretoze z veze je vidiet vela domov, aj vela zburanych domov, ale ani srna netusi, v ktorom ze z nich sa ten slavny Marko Polo narodil &#59;) Tymto sa veza Marka Pola zaradila na moj zoznam pamiatok, ktore netreba vidiet.
Vecer sme zakoncili v celkom prijemnej pizzerii oproti marine (je to asi jedina krcma v meste, kde capuju Karlovacko &#59;)
Jedna skupina z nasej posadky sa rozhodla navstivit vecernu zabavu v meste, zostatok travil vecer na lodi, kde sme medzi nasimi susedmi objavili slovensku posadku.

Pages: · 2·

No feedback yet