Streda

Ale zacnime pekne od zaciatku. Leteckou spolocnostou, ktoru som si vybral pre transfer bol Ryanair. Dovody boli dva.
1. z Bratislavy toho vela ineho nelieta
2. na Swechat sa mi nechcelo trepat Bola to moja prva skusenost s touto spolocnostou.
Poucenie z tohto vyberu? Priplatok za Priority Boarding sa rozhodne oplati. Ani nie preto, aby ste sa rychlejsie dostali do lietadla, ale preto, ze ludia su jednoducho vacsinou stado. Nastup do lietadla vyzeral priblizne takto: - skryt, ze moja prirucna batozina je vacsia, nez dovoluju pravidla - do boxov - zaklaknut - uz pocas otvarania dveri vystartovat tak, ze takmer prevalcujeme letecku pracovnicku Toto jednoducho nepochopim. Esteze mam dobru stabilitu na nohach. Kludnym krokom som nastupil do lietadla a v pohode som sa usadil k oknu. Tak preco to ti ludia robia?

Let prebiehal v pohode, nad La Manche (alebo ako som sa neskor dozvedel English Channel som si pozrel lodicky, a okolo obeda som pristal na London Stansted. Rychlovlacikom som bol za chvilku v Londyne, a kedze s kamaratmi som bol dohodnuty az okolo siestej, tak som rozmyslal co pojdem pozriet ako prve. Nemal som mapu, nemal som guide, mal som kompas a vedel som, ze ked vyjdem zo stanice mam ist na juh, lebo tam niekde je Temza Vystupil som z metra a zostal som uzasom stat. No co vam poviem. Laznik v meste. Bolo to uzasne, vsade kopec ludi, velke budovy, klasicke anglicke taxiky, opacna doprava...teda dolava... No jednoducho skvele. Povodne som aj vytiahol fotoaparat, ale bolo tolko veci na fotenie, ze som ho zase schoval, a len som prechadzkou nasaval atmosferu.

Poucenie c.2: kaslite na metro, chodte peso! Objavite kopec veci, na ktore by ste v metre nenarazili. Postupne som sa dostal az k Temzi. Asi by som vyslal bratislavskych pohlavarov na vylet, aby videli ako ma zit rieka. Upravene nabrezie plne ludi, ktori prave obedovali svoje sendvice, bezci, lode, skratka zivot! V porovnani s tym je Dunaj "mrtva rieka". Kedze som isiel na slepo, tak som sa vydal k prvemu bodu, ktory ma oslovil: Tower Bridge. Neviem preco, okamzite som si spomenul na Mr. Beana Aj som rozmyslal, ze zabehnem do Toweru, ale zdal sa mi na prvy den prilis velky, tak som radsej pokracoval dalej v prechadzke. Co by som to bol za ciastocneho strojara keby som si nepozrel strojovnu, ktorou sa dviha Tower Bridge? Povinne citanie pre kazdeho strojara, ktory navstivi Londyn!

Dalsia vec, ktora ma okamzite zelektrizovala bola HMS Belfast. Vojensky kriznik zaparkovany na brehu rieky....to musim vidiet! Nemam slova, ktorymi by som vedel popisat zazitok z navstevy tejto lode. Jedinecna skusenost. Prechadzka po jednotlivych palubach, kapitansky mostik, navigacna miestnost, figuriny, simulujuce pracu namornikov, vyklad, popis toho, ako prebiehal zivot na lodi zo dna na den. Bohuzial z tejto exkurzie nemam ziadne fotky, lebo nedokazem robit dve veci naraz...byt uzasnuty, a zaroven fotit Aspon mam dovod na navrat. Stravil som prehliadkou asi dve hodiny, a kludne by som tam vedel stravit este dalsie dve, ale nechcel som stravit cely den na jednej pamiatke

Pokracoval som po nabrezi az po London bridge, ktorym som sa potom vratil naspat na druhu stranu rieky. Vedel som, ze Big Ben je na nabrezi, a tak som si bol isty, ze ak budem pokracovat popri rieke, tak niekde nanho musim narazit. Najskor som narazil na nejaku zaujimavu budovu, kde boli sochy vojakov. Ako som neskor zistil, jednalo sa tusim o ministerstvo vojny, ale bohuzial prave tam nieco opravovali. Neskor som narazil na nabrezi na pamatnik Battle of Britain. Bol taky zaujimavy pocit citat mena ceskoslovenskych letcov, ktori padli v bitke o Britaniu. Preco my si nevieme vazit vlastnu historiu? Preco sa musim trepat cez polovicu Europy, aby som videl ako si cudzi ludia vedia uctit nasich rodakov? Ved nebojovali predsa len za Britaniu, ale aj za nas.

Ako som sa tak blizil k Westminstru, tak som ho najskor pocul, a potom aj videl. Ano, Big Ben. A opat som si spomenul na Mr. Beana maju vobec anglicania aj nieco ine? Narychlo som zbehol k Westminsterskemu opatstvu, ale kedze sa pomaly naplnal cas mojho prveho dna, tak som sa dlho nezdrzal. Jedna vec, ktora ma prekvapila, ze vsade bolo strasne vela Francuzov. Chudak Nelson. Ved sa musi v hrobe obracat

Stanica, z ktorej mi odchadzal vlak do St. Albans, kde ma mal cakat kamarat bola niekde smerom na severovychod, a kedze som absolutne netusil kolko mi bude trvat cesta, tak som sa vydal severozapadnym smerom. Preco je pri tej brane tolko ludi? Aaaha, Downing street. Niektorych turistov nepochopim, stat pri brane a cakat ci sa neobjavi premier? Snazim sa predstavit si, ako turisti cakaju na to ci sa nahodou neobjavi Fico Uchylne.

Pokracujem smerom na sever a hla, Admiral Nelson. Tak to som sa asi objavil na Trafalgar square. Kedze cas rychlo utekal, tak som sa velmi nezdrzal, a s tym, ze sa tam este vratim som pokracoval dalej. Kedze oporne body som postupne stracal, tak som si niekde kupil mapu, aby som lepsie mohol korigovat svoj smer Napriek tomu sa mi podarilo stanicu o jednu ulicu minut. No co, nemoze byt kazdy den nedela. Moj uzas a nadsenie pokracovalo v St. Albans. Anglicky vidiek? Uzasny!

Stvrtok

Tento den som sa rozhodol, ze pojdem pozriet Greenwich a lod Cutty Sark. Vedel som, ze vyhorela, ale dufal som, ze aspon zvonku sa k nej bude dat dostat. A ako sa dostat k lodi? No predsa lodou! Pri Westminsteri som nasadol na lod smerujucu do Greewichu, ktora mala zastavky na London Eye, a Toweri. A opat mi nezostalo zhodnotit nic ine, nez ze Dunaj je momentalne mrtva rieka. Dorazili sme do Greenwichu, a Cutty Sark nikde. Len velky hangar, kde nebolo nic vidiet. Ako povedal kapitan, lod sa momentalne rekonstruuje a preto nie je mozne ju ani vidiet. Sklamane som vystupil z lode, a rozmyslal co budem robit. Ako dobre, ze som si rozmyslel navrat spat, a isiel trochu pozriet Royal Naval College. Hned za skolou som totiz objavil Narodne Namorne Muzeum. To samozrejme musim vidiet....a zrazu bolo 5 hodin. Ak ste rovnako postihnuti morom ako ja, tak to musite navstivit. Od historie az po sucasnost, vsetko co sa tyka mora. Pocnuc stavbou lodi, cez podmorsky svet, umenie az po astronavigaciu. Kedze cas bezal rychlejsie nez som predpokladal, tak sa lodou urychlene vratil do Londyna a vlakom do St. Albans.

Piatok

Rano som vyrazil metrom na Picadilly, odkial som sa peso vybral na juh. Po ceste som este pozrel War Room Cabinet, teda priestory v ktorych sa ukryvali Churchillovci pocas bombardovania Londyna. Zaujimava prehliadka, rozhodne stoji za to ju vidiet. Mojim cielom bola Golden Hinde. Lod zaparkovana v doku na nabrezi, ktoru som objavil vcera pocas vyletu lodou. Este predtym som sa chvilku zastavil v pri Horse Guard, kde vystafirovani vojaci prave nieco nacvicovali na konoch. Golden Hinde bola neopakovatelny zazitok. V obchode si kupite vstup, vytukate kod na brane, a ste sami na lodi. Golden Hinde je replika galeony Sir Francis Draka, ktory sa na nej plavil v sestnastom storoci. Druha paluba, na ktorej su dela je taka nizka, ze strielat z nich mohli hadam iba po kolenach. Treba priznat, ze aj kapitan mal pomerne dost skromnu kajutu, a posadka? Ti hadam mohli spat iba na palube pretoze ak pocitam s uskladnenim zasob, tak inde nebolo miesto.
Opat som sa vyrazil po nabrezi, okolo London Eye az po Narodne divadlo, kde som presiel cez Westminstersky most a pozrel budovy Admirality, "vladnu stvrt" a este raz Trafalgar square. Ani neviem ako, bol zase vecer.

Sobota

Dnes mal byt ten den, pocas ktoreho aspon trochu naplnim povodne plany, pozriem Buckingham a Muzeum voskovych figurin. Vyrazil som preto na Baker Street, kde ma privitala socha Sherlocka Holmesa. Ked som videl kolko ludi caka na vstup do muzea, tak som okamzite zmenil plany (vyhoda toho, ked neplanujete

Najblizsie bol Regent's Park, a kedze podla mapy tam bolo jazierko tak som vymenil uzatvorene muzeum za prechadzku na cerstvom vzduchu. Oaza kludu v srdci Londyna. Kralovske zahrady? Nadhera, vsetko rozkvitnute, skratka balzam na dusu.

Po ceste som narazil na Regent's kanal. Samozrejme, co ine by ma mohlo napadnut, ze vylet lodou? Peso som teda zasiel do Little Venice. Nesmierne zaujimave miesto, dycha na vas atmosfera starych cias. Slnko svieti, hra hudba a ja mam pocit, ze som sa presunul v case. Rozhodne odporucam vylet lodou po kanale do Camden Town. Ak mate cas, tak mozete po ceste vystupit, a pozriet si Londynsku ZOO. Ked som dorazil do Camdenu, tak som zostal opat stat s otvorenymi ustami (kolkykrat uz pocas tohto vyletu?) Camdenske trhy, kam sa hrabu Katowice. Tolko ludi, a tolko stankov som v zivote nevidel. Ak holdujete nakupom, tak tu urcite zabijete cely den. Podla mna neexistuje vec, ktora by sa tam nedala zohnat. Kedze mi vadi velky pocet ludi, sustredenych na jednom mieste, tak som tam vydrzal asi hodinu a utekal rychlo prec.

Kedze som zistil, ze v Londyne zije este jeden kamarat o ktorom som ani netusil, tak sme boli dohodnuti, ze vybehneme aspon niekam na kave. Miesto stretnutia bolo povodne urcene Trafalgar. Kedze vsak bol prvy maj, tak Trafalgar sa stal miestom lavicovych demonstracii. Ked som videl Nelsonov monument ovesany cervenymi zastavami s kosakom a kladivom, tak som mal chut tam niekomu nafackovat. Zmenili sme teda miesto stretnutia na Big Ben, niezeby to bola vyhra, pretoze ako sme zistili demonstracia pokracovala z Trafalgaru na Parliament square Medzitym prislo Londynske pocasie a intenzivny dazd, ktory sme radsej preckali nad anglickym pivom

Nedela

Dnes je ten den, ked ma prist vrchol vyletu. Navsteva HMS Victory. Lode s ktorou Admiral Nelson porazil napriek presile francuzsku a spanielsku flotilu v bitke pri Trafalgare, ktora ho stala zivot. Skoro rano vyrazime do Portsmouthu. Ak som doteraz spominal, ze som bol uzasnuty, tak toto bolo neuveritelne. Citil som sa ako maly chlapec, ktoreho zabudli v noci v hrackarstve Povinna navsteva kazdeho, kto ma rad lode a more.

Prvym miestom navstevy bola HMS Warior. Spustena na more v roku 1860, pycha flotily kralovnej Viktorie. Uzas, strieda uzas. Az budem velky, na takej lodi sa budem plavit Kazda paluba mala svoju vlastnu sustavu kormidelnych kolies. Dela, kajuty, jednym slovom nadhera. Na tejto lodi som sa dozvedel zaujimavu informaciu. Na jednej z palub bol salon pre dostojnikov. Zaujimavostou je, ze do tohto salona nemal pristup kapitan, a mohol tam vstupit iba na pozvanie. Oblubenost kapitana sa potom dala hodnotit na zaklade toho, ako casto bol navstevnikom tohto salonu. Zaujimavy zvyk, ale asi by som ho nemal prezradzat mojim posadkam Co, ak si z toho zoberu priklad

Dalej nasledovala prehliadka vystavy tykajuca sa lode Mary Rose. Lod Henricha VIII, ktora sa potopila, a vytiahli ju z dna. Momentalne finisuje jej rekonstrukcia, takze o par mesiacov si mozno budem moct zapisat dalsiu navstivenu lod Pokracujeme v prehliadke vojenskeho namorneho muzea a vystavy plachiet z HMS Victory. Realne plachty, ktore boli pouzite v Trafalgarskej bitke. Diery od delovych gul. Opat nenachadzam slova, dychla na mna historia.

A teraz prichadza...HMS Victory...myslel som si, ze uz viacej uzasnuty nemozem byt. Chyba, toto je...euforia, neuveritelne, nezabudnutelne, fenomenalne. Neda sa to popisat, to musite vidiet. Dela, zivot posadky,pracharen, kajuta admirala, kajuta kapitana. Jeden zazitok za druhym. Co ma mrzi, ze zacalo prsat, takze po palube sa velmi behat a fotit nedalo. Ale nevadi, uz teraz viem, ze sa tam urcite vratim. Kedze zostavalo este trochu casu, tak sme vyuzili aj moznost okruznej plavby po Portsmouthskom pristave. 2 lietadlove lode, kopec dalsich vojenskych, velkych, aj malych. Anglicke pocasie, dazd, vlny, na Jadrane by som to asi nazval zlym pocasim. Tu to vyzeralo byt uplne normalne, nikomu to nevadilo Rozmyslam, ze asi pohladam moznost, ako si urobit britske lodnee papiere. Doteraz som si myslel, ze som namornik, ale tu som zistil, ze nie som

Nez sme odisli z Portsmouthu tak prave vyplavavala skolska plachetnice. Prvykrat som nazivo videl chlapikov vylezenych na rahnach, uvolnujucich plachty...bez istenia! Do toho hrala kapela, pekne sa s nimi rozlucila. Skvele zakoncenie tejto navstevy potvrdzujuce, ze anglicania svojou namornou historiou ziju.

Pondelok

Navrat na Slovensko. Popravde sa mi velmi nechce. Za tych par dni som si Anglicko oblubil, ci uz je to vidiek, alebo mesto. Kedze mi lietadlo letelo az vecer, tak mi chalani este ukazali St. Albans. Priznam sa, ze som sa trochu obaval, ci je tam co vidiet, ale zbytocne. Rimske muzeum, pozostatky rimskeho mesta, obrovska katedrala s lodou dlhou 84 metrov, najvacsou v Anglicku. Ked som to tak ratal, tak tam moze byt hadam 5 roznych obradov naraz Chalani ma este zobrali do lokalneho parku...teda parku, naratal som v nom 12 verejnych futbalovych ihrisk. Uz chapem preco maju anglicania takych skvelych futbalistov. Vsetko krasne upravene, prekrasne. Vylet sme zakoncili v pube "U kokrhace" , kde dokonca svojho casu nocoval aj sam Cromwell.

Tento vylet bol neuveritelny.

Zopar fotiek mozete najst v galerii. Musim sa do Anglicka vratit, lebo Buckinghamsky palac zostal nepokoreny, len sa trosku obavam, ze nakoniec skoncim na Belfaste, Golden Hinde, Warriore a Victory ale nevadi, aspon sa mi dufam porobit viacej fotiek.

[picasa]tomas.hornicek:5471225236383640417:600x400[/picasa]