Lod na ktorej sa uskutocnil kurz sa volala pre dvojtrupe plavidlo priznacnym nazvom "Gemini". Je to katamaran Lagoon 410, ktory ma celkovo 6 kajut.
Styri z nich su letiska pre dve osoby, a v prednej casti kazdeho trupu sa nachadza este kobka do ktorej sa moze natlacit jeden clovek. Celkovo sa tam tak vojde priblizne 12 ludi. A to o seba ani nezakopavate. Nasa posadka pozostavala z 8ich ludi, plus kapitan.

Den 1. - Nalodenie

Kedze bolo po sezone, tak cesta z Bratislavy prebiehala rychlo a v pohode. Vyrazali sme asi o pol desiatej, pricom nas po ceste vyzdvihol Richard, ktory smeroval z Ciech a isiel takisto na kurz. Na lod sme sa nalodili asi okolo piatej, pricom na palube uz sa nachadzala stvorica potencialnych buducich kapitanov. Zoznamili sme sa s castou posadky, kapitanom, a kedze sme boli ceste hladni ako vlci, vybrali sme sa navecerat do restauracie Tomislav, ktora sa nachadza priamo pred marinou.
Tentokrat nezvitazilo miesano maso, ako vzdy, ale uspokojili sme sa aj so skvelou pleskavicou plnenou syrom.
Po navrate z restiky sme nasli lod kompletnu, lebo medzitym dorazil aj zbytok posadky. Prvy vecer som sa rozhodol vyskusat spanok na palube. V spacaku bolo fajn, len by sa hodili hrubsie ponozky, lebo do rana padla rosa, a koniec spacaku, ktory trochu vytrcal spod strechy bol uplne mokry.

Den 2. - Stary znamy Kakan

Rano nas Sukosan privital do krasneho, takmer letneho rana. Krasne svietilo slniecko a tak nic nenasvedcovalo tomu, ze je oktober. Vyrazili sme zo Sukosanu smerom na juh. Kapitan vysvetlil zakladne veci, ktore je potrebne vediet ak ste prvykrat na lodi a kedze trochu pofukovalo, tak sme dokonca aj vytiahli plachty. Medzitym padla dohoda, ze ti, ktori chcu ist na skusku sa budu v priebehu dna venovat teorii. Vtedy som si povedal, vdaka bohu, ze uz skusky mam a rozhodol som sa radsej vychutnavat plavbu poobede sme dorazili na Kakan kde sa poniektori, vacsinou iba ja, okupali Voda mala asi tak 1-2 centimetre

Den 3. - Stary znamy Trogir

Rano, hned ako skipper vstal sme vyrazili smerom na Trogir. Medzitym nam kapitan pripravil vyborne ranajky. Po ceste sme zastali na obed na Velom Drveniku kde sme sa opat, tentokrat iba ja vykupali. Po obede sme vsak zistili, ze mame zaseknutu kotvu a tak nezostavalo nic ine, len aby sa vykupal aj skipper. Pri pohlade na tuto situaciu si asi urobim zakladny potapacsky kurz a zaobstaram aspon nejaky tenky neopren. Plus ma to inspirovalo kotvit v ovela mensich hlbkach nez doteraz
Nakoniec sa mu podarilo kotvu "vyprostit" a tak sme mohli pokracovat dalej v ceste. Zastavili sme sa este pri trajektovom mole, kde sme nacvicovali pristavanie zadkom. Teda poviem vam je to krasa, ked mozete katamaran otocit vdaka dvom momtorom na mieste
Po prichode do Trogiru nas skipper zaviedol do temojsej restiky. Nebola zla, ale musim priznat ze Kamerlangu sa nevyrovnala.

Den 4. - Po prvy raz na Zirje
/Yachting200810?feat=embedwebsite">Yachting-2008-10
Z Trogiru sme vyrazili rano. Klobuk dole pred nasim kapitanom. Nestali sme na kraji mola a tak ked sme vychadzali tak na kazdom boku lode bol priestor hadam jeden meter, nez boli dalsie lode. V tomto manevrovat ked je prud rieky, to asi da zabrat aj katamaranu.
Najskor sme vyrazili smerom na Sibenik. Zastavili sme sa na pevnosti Sv.Nikola, kde sme sa najskor trochu okupali. Teda ja som sa okupal, ale teraz to uz boli asi 3 minuty, lebo voda bola fakt naozaj studena

Potom sme zaparkovali pri pevnosti a trosku sme ju preskumali. Skoda, ze som si nezapametal hlbku, takze neviem ci sa tam da prirazit aj s klasickou plachetnicou. Potom sme este chvilku vyrazili do Sibenickeho kanalu, kde sme potrenovali pristavanie na starom vojenskom mole. Obzreli sme si z dialky Sibenik a potom sme vyrazili na ciel nasej cesty Zirje. To som vtedy este netusil, ze tato zatoka sa stane mojou oblubenou Na Zirje sme vybehli pozriet zrucaninu, odkial bol perfektny vyhlad na zapad slnka.

Den 5. - Steaky!

Rano sme vyrazili akonahle vstal kapitan. Cela posadka este spala, ja som odviazal boju, potom som prevzal kormidlo a kapitan siel chystat ranajky. Prave zacalo vychadzat slnko, Zirje sme zobrali pravobokom, takze na zapade uz nebolo nic len sire more. Poviem vam, je to uzasny pocit. Vychod slnka, luce odrazajuce sa vo vlnach. Nikde nikto, len ty, a kormidlo. Asi zacnem taketo ranne plavby praktikovat castejsie.
Vyrazili sme na sever smer narodny park Kornati. Po chvili bol budicek, tak sme sa v klude naranajkovali a zacali priblizovat ku Kornatu. Nikdy som nechapal co je take extra na holyc skalach, ale vdaka tejto plavbe som objavil ich caro. Pomaly sa zacalo kazit pocasie a my sme boli nuteni utekat pred bliziacou sa burkou.

Vyludnene, osamele zatoky mali svoje caro. Dufam, ze sa mi tam niekedy v buducnosti podari zostat na noc. Moze to byt celkom zaujimave. Povodne sme rozmyslali, ze zostaneme niekde na Dugom otoku, alebo Zute, ale cim viacej sme sa blizili k Malej Proverse, tym viacej sme menili plan a nasim cielom sa stal Veli Iz, kde nas podla vyjadrenia kapitana mali cakat lukulske hody. Preplavba Malej Proversy bola tiez celkom zaujimava, obcas som mal pocit, ze s tak sirokym katamaranom sa tam nemozme zmestit Samozrejme sme ale bez problemov presli a pokracovali dalej na Iz. Marina bola vcelku prazdna, tak sme pohodlne zaparkovali a vyrazili do restauracie. Na radu kapitana sme si objednali "biftek s jajom". "Tak povest nelhala" na tanier mi priniesli kus masa, ktory bol poriadne hruby a vacsou castou zakryval tanier. Po zjedeni som do seba nespratal uz ani vodu Ta restika je za kostolom doprava, ak by sa tam nahodou niekto chystal. Bohuzial nazov mi vypadol z hlavy Predsa len obrazova pamat mi funguje trosku lepsie.

Den 6. - a sme v cieli

Hned rano sme vyrazili najskor na Mali Iz, kde sme pri trajektovom mole trenovali pristavanie aj zadom, aj bokom. Potom sme vyrazili smerom na sever a pohodlnym plachtenim sme oboplavali Ugljan. Nebolo sa kam ponahlat, lebo bol stvrtok, a teda najneskor v piatok rano sme museli byt v Sukosane, aby chalani stihli piatkove skusky. Pomaly uz zapadalo slnko, ked sme dorazili do Sukosanu. Vecer sa niesol v znameni kludnej debaty a mladenci si opakovali posledne veci na nadchadzajucu skusku.

Den 7. - skusky - ako dobre ze uz ich mam za sebou

Rano sme cca medzi 9tou a pol desiatou vyrazili do Zadaru, lebo chlapci mali o desiatej skusky. Ja a Lehko sme si medzitym dali prechadzku Zadarom. Odporucam vybehnut na kostolnu vezu nedaleko namestia v starom meste. Je odtial perfektny vyhlad na siroko, daleko. Ak pojdete po nabrezi blizsie k novemu mestu tak narazite na zahrady na kopci, ktore by boli tiez celkom pekne. Mozno by sa o ne niekto mohol trosku viacej starat. Vyzera to tak, ze je to oblubene miesto stretnutia pre mlade pary a bezdomovcov.
Asi po hodinke sme sa vratili spat na kapitanat a tam uz nas vitali novi kapitani. Vsetci uspesne spravili skusky. Po prichode do Sukosanu uz nasledovala len oslava absolventov a v sobotu rano sme vsetci nabrali kurz, smer domov.

Katamaran je uzasne plavidlo, niekedy by som povedal, ze sa tam priam plytva miestom, ale je to idealne plavidlo pre zeny, pripadne parove posadky. Pani hraju v kokpite karty, popijaju vinko a zeny "chrochtaju blahom" v prednej sieti, kde ich slnko opeka aj zvrchu, aj zo spodu Katamaran ma namiesto geny, len taku nejaku kosatku, takze prehadzovanie plachiet im takisto neublizi.

A na zaver este mala fotogaleria:
[picasa]tomas.hornicek:5303852821664428497:600x400[/picasa]