Z lodneho dennika 2.

Lod: Elica 1
Typ lode: Bavaria 37 Cruiser
Domovsky pristav: Krvavica, Hrvatska
Charter: Blu Balu Yachting
Termin: 28.4. 2007-2.5.2007
Posadka: ja - kapitan
Katka
Gildir
Tomas
Jaro
Rasto

Den -1. - Ideme na lod?

Na tuto plavbu som sa dostal uplnou nahodou. Niekedy v piatok/sobotu mi volal Gildir, ci nechcem vyuzit moznost ist cez predlzeny vikend na lod do Chorvatska. Kedze plavba bola silno pred yachtarskou sezonou, bola cena za prenajom dost dobra a plavba slubovala aj dobry vietor na plachtenie.

Den 0. - Cesta

Z Bratislavy sme vyrazili v piatok rano, pretoze povodny predpoklad bol, ze lode si mozeme vyzdvihnut v sobotu rano, okolo 8ej, alebo mozno este v piatok vecer ked prideme. Cesta prebiehala vcelku v pohode. Na hraniciach sme dlho necakali a az do Splitu sme sa viezli po dialnici. Urobili sme si kratku zastavku v Zadare, kde sme v tamojsej Bille nakupili zasoby. Neviem cim to je, ale potom ako sme vykonali nakup (vacsinou alkohol sme zistili, ze by nebolo zle kupit aj nieco na jedenie.
Do Krvavice sme dorazili priblizne okolo desiatej hodine vecer. V marine sme sice nasli v tamojsej krcme marinaka, ale nemal sa prilis k tomu, aby nam vydal lod. Tak nam aspon zohnal ubytovanie. Kedze Krvavica je skutocne len mala dedinka, alebo skor obyvana zakruta, tak sme vydali navecerat do nedalekej Makarskej. Bez ohladu na to, ze este nezacala sezona tak sme nasli zopar otvorenych restauracii, kde sme sa celkom dobre najedli.

Den 1. - Nalodenie

Rano sme vstali asi pol osmej a vydali sme sa do mariny prebrat lod. Ked sme sa priblizili k baru tak uz bolo zretelne pocut, ze aj dalsie dve posadky dorazili v poriadku.
Zjavne prislo niekde k informacnym sumom, pretozze od chartrovky sme sa dozvedeli, ze lode budu najskor pripravene okolo obeda. Tato informacia nas sice nepotesila, ale co sa da robit. Tak sme takisto zapadli do baru, kde sme si dali ranajky. Zaujimavostou bolo, ze ked sme sa casnika spytali, co ma na jedenie tak odpovedal ranajky. Tak sme si objednali 4krat ranajky a cakali co nam prinesu. Asi okolo obeda prisla informacia, ze nasa lod je ready a mozeme sa nalodit. Po tom, ako sme sa nalodili a ja som si skontroloval checklist tak sme zistili, ze opat nastal sum v informacnom toku a my sme mali byt uplne na inej lodi. Kedze sa nam nechcelo prestahovat kompletnu lod, tak sme sa s druhym kapitanom dohodli, ze ja prevezmem jeho lod, on moju a spolahneme sa ze ani jeden svoju kocabku neposleme ku dnu. Asi okolo 14:45 sme konecne ukoncili vsetky formality a vyrazili z pristavu smerom k ostrovu Hvar na ktorom mala byt zatoka s piescitou plazou. Vietor si fukal priblizne 10-15 uzlov, tak sme si aj celkom dobre zaplachtili. Popri hladani zatoky sme sa dozvedeli, ze prislo ku zmene planu a namiesto zatoky ideme kotvit do nedalekeho mestecka Sucuraj.

V mestecku sme sa priviazali bokom k molu nedaleko miesta kde pristavala Jadranka. Po nas dorazili aj dalsie dve lode, ktore sa priviazali pred nas a nejaki francuzi, ktori sa priviazali o nas. Vecer sme vyrazili do nedalekej restauracie, kde sme dali trosku toho crna vina a nejake morske plody. Na lodi sme si este pripili domacimi zasobami a kedze nas na druhy den cakala celkom slusna streka tak sme isli spat.
Poznamka: Ked nahodou budete brat lod v Krvavici, a budete chciet poistenie kaucia, tak si treba zobrat hotovost, lebo karty beru iba v pripade ak chcete len kauciu.

Den 2. - Pristavanie v noci

Rano sme vstali okolo 8ej. Dali sme si kavicku vo vcerajsej restauracii a kedze sme chceli vyplavat cim skor tak sme cakali kym sa prebudia nasi francuzi a previazu sa aby sme mohli opustit mesto. Asi okolo 9tej sme vyrazili kurzom smerom najskor na spominanu "piesocnu" zatoku. Tu sme sa okupali a asi po hodinke sme vyrazili smerom povodny ciel a teda na mesto Hvar. Kedze vyzeralo, ze bude fukat tak sme si vystupali takmer az k polostrovu Peljesac, odkial sme sa potom na plachtach spustili naspat k Hvaru. Bolo to vcelku pohodove jachtenie s vetrom ktory sa pohyboval priblizne okolo 15 uzlov. Bohuzial nefukal prave idealnym smerom takze v zaujme vcasneho pristatia vo Hvare sme museli zaverecnu cast absolvovat na motore.
Do Hvaru sme dorazili asi o 8ej vecer a uz bolo dost plno. Zhodili sme kotvu. Kedze zle drzala tak sme ju zhodili este raz. Nebola to ziadna slava. Kazda lod, ktora presla okolo a spravila vlny hrozila, ze narazime do najblizsej lode. Zhodili sme cln (opat na dvakrat) a chystali sme sa najst nejaku restauraciu v meste Hvar. Prave vtedy sme sa dozvedeli, ze prislo opat ku zmene a my kotvime v nedalekej Palmizane. Tak sme opat zbalili cln a vydali sme sa na vecernu plavbu. Kedze som zistil, ze v noci toho vela nevidim, tak mi Gildir robil navigatora a Goco dohliadal na GPS, aby sme sa vyhli ostrovom a skalam. O deviatej sme sa priviazali bokom v Palmizane, ktora bola otvorena len 3 dni a podla toho to aj vyzeralo.
Marinak ziadny, mola pozvazovane dohromady, na breh sme musli prechadzat cez inu lod.
Veceru sme si dali v restauracii v marine, ale vyzera to tak, ze to bola jedina siroko daleko otvorena restika, pretoze bola uplne plna. Za nie prilis chutne jedlo sme zaplatili primorsku prirazku a mohli sme ist spokojne okolo polnoci spat. Ja som si dal este na lodi nejakeho rumika a pomohol som priviazat sa nejakym poliakom, ktori prave prirazili.
Mimochodom Palmizana je asi zakliata co sa tyka hluku, lebo hned za nami bola priviazana lod, kde si nejaky asi Bosniaci pustali dookola stale tu istu pesnicku v moslimskych rytmoch v ktorej sa spievalo nieco o dome. Dalo sa sice pri nej zaspat, ale nezbavil som sa tej melodie asi do polovice dnasledujuceho dna

Den 3. - Hvar, alebo Brac?

V pondelok rano nas zobudil zurivy marinak, ktory po nas zacal pokrikovat nieco o tom, ze ci chceme rozbit lode a ze mame okamzite odist. Po ukludneni, ze o chvilku odideme, len musime pockat na posadku odisiel. Asi za pol hodinku prisli dalsi domaci mladenci, ktori nas poziadali, ze idu montovat mola, tak ze by bolo fajn ak by sme odisli. Kedze vsetky ostatne posadky boli uz hore tak sme vyrazili aj my. Povodny plan ist do Stari Gradu bol vsak zmeneny na mestecko Bol na ostrove Brac, kvoli tomu, aby sme na posledny den mali co najkratsiu cestu. Planovali sme zastavku pri polostrove Zlatni rat. Jedna sa o velku pieskovu plaz, ktorej zaujimavostou je, ze sa jej tvar meni podla prudov. Ked sme vysli poza Hvar tak zacal fukat aj jemny vetrik od 6 do 10 uzlov. Vytiahli sme plachty a pokojnym tempom sme smerovali ku Bracu. Po obrate pri ostrove sme zistili, ze nas kurz smeruje presne na mesto Stari Grad a kedze bolo dost malo hodin, tak sme sa rozhodli, ze tam zajdeme na
obed. Mestecko je celkom pekne v kludnej zatoke, odporucam navstivit. Hoci v lete je tam asi hlava na hlave. Po priviazani k molu sa objavili aj dalsie dve posadky, ktore potrebovali doplnit zasoby. V meste sme stravili asi 2 hodinky a vydali sme sa na Bol, kam sme dorazili asi o siedmej hodine vecer. V pristave vsak nebolo uz miesto tak sme sa priviazali bokom o molo na ktorom bola pumpa. O chvilu dorazili aj dalsie dve posadky, ktore sa priviazali za nas.

Den 4. - Vylodenie

V utorok rano sme si privstali, lebo sme chceli lod odovzdavat okolo obeda. Rano este prisiel miestny typek, ktory od nas vypytal 200 vevericiek za prenocovanie pri mole. Tah s priviazanim sa k pumpe sa ukazal ako velmi vyhodny, pretoze rano sme bez akehokolvek pohybu mohli doplnit palivo. Kedze ostatne dve posadky sa rozhodli este poflakat v okoli Bracu oddelili sa od nas dvaja clenovia posadky a tak sme na poslednu trasu do Krvavice vyrazili v stvorici. Pocas cesty prilis nefukalo, tak sme celu trasu az do Krvavice isli na motor.
Priblizne o pol dvanastej sme dorazili do ciela. Ked som volal majitelovi chartrovky, ze chceme odovzdat lod, tak sa prekvapene pytal, ze co sa stalo ked chceme odovzdat lod, ktoru mame az do konca tyzdna. Takze sme zistili, ze opat doslo asi k nejakemu informacnemu sumu a v utorok nas nikto necakal. Nakoniec prisiel sam majitel (asi okolo 3tej), ktoremu som odovzdal lod. Kedze sme mali zaplatene poistenie, tak samotne odovzdavanie bolo pomerne dost rychle. Niekedy okolo pol stvrtej sme vyrazili na cestu spat na Slovensku. Cestu sa mi podarilo uspesne asi po Zadar zaspat, takze netusim aka bola. Po ceste sme mali este niekolko zastavok sposobenych kolonami vozidiel. Niekde na dialnici horelo auto, takze bola cela stopnuta. Domov som dorazil asi okolo tretej rano.