Z lodneho dennika 1.
Lod: Barby
Typ lode: Benetau Oceanis 423
Domovsky pristav: Tribunj, Hrvatska
Charter: Master-Yachting
Posadka:ja
panko
horak
lubo
sklo
lehko
zehla
vlado
Den 1. Nalodenie
17.6. 2006
Instruktaz Z Bratislavy sme vyrazili rozdeleni do 2och aut. V prvom aute, nazvime ho posadka A, sedeli mimobratislavski ucastnici. V druhom aute, nazvime ho posadka B, sedeli ucastnici s trvalym pobytom v Bratislave. Posadka A vyrazila rano priblizne o 6tej. Samozrejme mali sme asi 20 minutove meskanie, lebo niektori ludia zaspali. Posadka B si bola splnit svoju obciansku povinnost a sla odvolit, takze presny start tejto posadky netusim.
Do Tribunju sme dorazili priblizne okolo tretej. Chvilku sme si museli pockat na marinaka, ktory sa mi zacal venovat asi o 2 hodiny. O co dlhsie som vsak nanho cakal, o to kratsie prebehlo samotne prebratie lode. Dostal som totiz checklist v chorvatskom a madarskom jazyku, takze som sa vo velkom spolahol na jeho tvrdenie, ze je vsetko v poriadku
Po nalodeni nasledoval uvodny prejav, naliatie Neptunovi a Poseidonovi na dobry vietor a kludne more. Po nom nasledovala mala slovna instruktaz tykajuca sa pouzivania WC, manevru muz cez palubu, zachranych viest a podobne.
Po instruktazi sme sa vybrali do nedalekej Konoba Simuna, ktora sa nachadza kusok od mariny. Nakoniec sme vsetko zakoncili u nas na lodi s flasou rumu
Den 2. Prve vyplavanie 18.6.2006
Trasa c. 1 Rano sme vstali asi okolo 7:47. Planovane odplavanie je 8:30. O 8:50 vyplavavame z mariny smerom na marinu Palmizana pri ostrove Hvar. Fuka jemny vietor okolo 3 uzly takze plaveme na motor. Okolo 10:00 sa vietor dvihol na 7 uzlov, takze po prvykrat skusame tahat plachty. Kedze viacmenej rychlo stojime, tak o chvilu balime genou a plavame na motor. Neskor sme zase vytiahli plachty z ktorych sa nam podarilo dostat akutaku rychlost a my si mozeme konecne vychutnat pohodlne plachtenie. Okolo obeda sme sa rozhodli zakotvit pri jednom ostrove, ale vzhladom k tomu, ze sa nam nepodarilo spojazdnit navijak na kotvu, tak to vzdavame a pokracujeme v plavbe bez prestavky. Neskor sa nam podarilo najst prepinac, ktorym sa zapina navijak, takze na dalsie kotvenie uz budeme pripraveni. Pri slabom vetre a malej rychlosti menime povodny plan plavby do Palmizany a rozhodujeme sa, ze zakotvime v Trogire.
Do Trogiru sme prisli chvilku pred piatou hodinou. Cely Trogir je ovesany chorvatskymi vlajkami, sem tam vidiet svetlicu a zacina nam dochadzat, ze pomoci od marinakov sa asi nedockame, pretoze Chorvatsko hra prave futbalovy zapas na Majstrovstvach sveta. Nastastie z inej lode sa na mole objavil typek, ktory nam podal mouring, takze nebolo nutne za jazdy robit vysadok na molo. Kedze marina bola pomerne prazdna, tak som si na pristavanie vybral miesto na kraji, kde ma pohodlne potiahol prud od nedalekej rieky.
Po zapiti uspesneho pristatia je volny program a cakame na to kedy pride druha lod (Aquarius) ktora na rozdiel od nas zakotvila pocas obeda bez problemov.
Medzitym som este nikolkokrat zastupil marinakov, ktori sa objavili asi za hodinu a zobrali papiere. Po uspesnom pristati Aquaria vyrazame do mesta smerom na restauraciu Kamerlango. Vrelo odporucam, pri kazdej plavbe okolo Trogiru sa tam zastavujeme a este sme neboli sklamani.
Po dobrom jedle sa vydavame na malu obchadzu mestom, kde nas chyta chorvatsky futbalovy osial a niektori dokupuju to co zabudli doma.
Po kratkej prechadzke sa vraciame na lod, kde sme zacali s likvidovanim nasich bohatych zasob. Toto likvidovanie skoncilo hlboko po polnoci
Den 3.
19.6.2006
Na dnesne rano nebol nijako stanoveny budicek, takze kazdy sa budi ako sa mu chce. Nemame sa kam ponahlat, lebo do Palmizany je to len kusok, takze z Trogiru vyrazame asi okolo 10:00.
Priblizne o pol dvanastej vytahujeme plachty a mierime k Splitskim vratam. Po preplavani prieplavu sme sa rozhodli zhodit kotvu v nedalekej zatoke. V tejto zatoke sice boli dost strme brehy, takze kotva nedrzala priamo idealne, ale na tu hodinku co sme tam pobudli to stacilo. Pocas tohto casu sme sa naobedovali, okupali a trochu posnorchlovali. Asi o tretej dvihame kotvu a pokracujeme v ceste na Palmizanu. Chytili sme celkom dobry vietor, takze sa nam na jeden obrat proti vetru podarilo dostat az na okraj ostrova Hvar, odkial sa pre nami vynorila tato nadhera.
o 18:20 sa privazujeme v marine Palmizana. Jednalo sa o trochu nestastne pristatie, pretoze som si nan zle nabehol a nakoniec to cele dopadlo tak, ze akonahle sme sa priblizili k molu tak sme hodili lano marinakovi, ktory nas pritiahol. No co uz, nemoze byt vsetko vzdy perfektne
Po veceri na lodi sme sa vybrali na obhliadku ostrova. Palmizana je pekna marina v srdci prirody. Po posedeni v restauracii sme sa vratili naspat na lod, kde pokracovala volna zabava. Niektori sli spat, niektori chytali ryby, ini sli na navstevu na Aquarius.
Asi okolo tretej nas zobudili nemci z vedlajsej lode, ktoi sa rozhodli ze je spravny cas na diskoteku. Od tohto okamihu sa mi zacal vo vrecku nozik otvarat a priznam sa, ze ma prenasledovali myslienky na to, ze ich odviazem. Nenavidim nemecke slagre!!!
Den 4.
20.6.2006
Kedze povodny plan ist na Vis a Lastovo sme zrusili, tak sme sa rozhodli dalsiu noc prenocovat v marine Rogoznica, ktora je znama najma perfektnou ponukou sluzieb. Z Palmizany sme teda vyrazili asi o 10:00 a namierili si to na Rogoznicu s tym, ze prestavku sme si naplanovali v niektorej z nespocetnych zatok na ostrove Solta. Chytili sme celkom pekny vietor, takze cesta nam pekne ubiehala. O 12:00 sme sa prichystali na kotvenie, ale najst na Solte tichu zatoku s cistou vodou je naozaj problem. Asi okolo 13:00 sme konecne nasli zatoku Tatinja, kde bola okrem nas len jedna lod a kde vyzeralo byt celkom pekne miesto na kotvenie. Opat sme sa sa okupali, a naobedovali. Museli sme sice vytiahnut fendre, pretoze miesta tam nebolo vela a zo zaciatku kym si nas chytil vietor nam obcas hrozila mierna zrazka s Aquariom. Zo zatoky sme na rozdiel od Aquaria dvihli kotvu uz o 15:00 pretoze na mori to vyzeralo, ze bude celkom dobry vetrik a aj nejake tie vlnky. Hned po vyplavani sme napli plachty a nechali sa unasat vetrom. Islo nam viac menej o rychlost a nie kurz, pretoze do Rogoznice sme to mali len kusok. Maximalne sa nam z toho podarilo dostat nieco tesne nad 7 uzlov. Asi za hodinku sme boli nuteni najskor zrefovat a potom zbalit plachty, lebo vietor bol stale silnejsi a aj more sa zacalo trochu burit.
Presli sme na motor a namierili sme si kurz priamou cestou na Rogoznicu. Po ceste sa nam podarilo dobehnut Aquarius, ktory sa drzal a kurzu. Cesta potom pokracovala v poriadku, len trochu zaliezlo slnko, takze podaktori sme museli vytiahnut aj nepremokave/neprefukave veci.
Do Rogoznice sme dorazili o pol siedmej. Pristatie bolo tnetokrat na rozdiel od Palmizany ukazkove.
Rogoznica je nezostala nic dlzna svojej povesti. Naozaj je to pekna marina, z ktorej dycha luxus. Dokonca je tam bazen, v ktorom ponukaju napoje, ten sme vsak nestihli skontrolovat, takze mame dovod sa tam nabuduce vratit. Hadam jedinou jej nevyhodou je prilis velka vzdialenost od mesta. Kotvili sme takmer na poslednom mole a bolo nutne prejst nielen celu marinu, ale aj cez hradzu, ktora tvori jedinu suchu cestu do mesta. Kratsie by sme to mozno mali, keby sme vytiahli clna preplavali na nom, lebo mesto sme mali presne oproti
Kedze sme vecerali na lodi, tak sme do mesta skocili len na capovane a zmrzlinu. Kedze cela posadka bola dost unavena z plachtenia, tak sme sa dlho nezdrzali a opat sme sa vratili na lod. Horak ako vzdy chytal ryby, a zostatok posadky spal.
Den 5.
21.6.2006
Z Rogoznice sme vyplavali asi o 11tej s cielom namierit si to na Kornati, konkretne na Morske oko. Zastavku na obed sme naplanovali na pevnosti Sv. Nikola nedaleko Sibeniku. Kludnou 4 uzlovou rychlostou sme si ficali na plachtach smerom na Sibenik. Asi o 2hej poobede sme sa dostali k pevnosti, kde sme sa rozhodli zakotvit v zatoke, ktora je hned za pevnostou. V tejto zatoke si treba davat pozor na prudy, pretoze sa tam celkom dost zaujimavo tocia. Po zakotveni sa cast posadky rozhodla na etapy presumat pevnost. Kedze mam rad plavanie, tak som sa rozhodol, ze pevnost prepadnem po svojich. Zo zaciatku to slo celkom v poriadku, ale cim viacej som sa blizil k pevnosti tak sa zvacsoval prud. Tak som sa nakoniec rozhodol priplavat k brehu a zdolat pevnost je hlavnym vchodom po mole, ale zboku splhanim na kopec a mury. No, nie je to nic moc v plvkach sa predierat medzi bodliakmi . Pevnost je celkom zaujimava, a ak nahodou pojdete okolo urcite sa pri nej nezabudnit pristavit. Kedze medzicasom trochu pokrocil cas, tak sme sa rozhodli, ze to nebudeme silit na Morske oko, ale zajdeme si do nasej oblubenej zatoky na ostrove Kakan. Pri tomto ostrove je pomerne casto vidat delfinov.
Od nasej poslednej navstevy sa to tu trochu zmenilo. v zatoke, kde povodne byvali boje na vyviazanie sa da kotvit uz iba na kotvu a vsetky boje boli presunut o zatoku vedla, kde pribudla aj restauracia. Navecerali sme sa na lodi a potom nas Horak previezol na pevninu, kde sme si dali aspon flaskove Karlovacko. Pre tento vecer sme sa rozhodli prijat pozvanie na Aquarius, co sa nam stalo, ako neskor spomeniem osudnym. Vecer vsak prebehol relativne bez problemov a panko nas na konci pozvazal clnom spat na Barby.
Den 6.
22.6.2006
Rano v zatoke sme zistili jednu nemilu skutocnost, a to sice, ze pocas noci ked sme boli na navsteve na Aquariuse nam jeden clen ich posadky odcudzil vlajku. Tak nezostavalo nic ine len sadnut do clna a potupne si ju ist prevziat. Je pravda, ze ma na ranajky pekne pohostili, ale aj tak im to neodpustim. Zo zatoky sme vyplavali okolo 11tej. Kedze pofukoval jemny vetricek a my sme mali pomerne dost casu, tak sme si vyskusali plavanie za lodou na lane. Po ceste sme videli aj jedneho delfina, ale skor nez sme ho stihli vyfotit tak zmizol a uz sa neukazal. Na obed sme planovali zakotvit v niektorej z pocetnych zatok na ostrove Murter, avsak vsetky zatoky vyzerali ako cirkus, vysvietene, vsade plno ludi. Nakoniec sme sa teda rozhodli, ze pristaneme na ostrove Murvenjak. Pri tomto ostrove sme objavili celkom pekne utesy, takze sme si mohli aj posnorchlovat a bolo to tam celkom pekne, dokonca aj viacero druhov ryb sme videli, co sa normalne v chorvatskych vodach nestava. Pri tomto ostrove sme zdrzali pomerne dlho, pretoze zakotvit na noc sme chceli na ostrove Murter, co bolo asi hodinku plavby. Niektori tuto prestavku opat vyuzili pre lovenie ryb. Na ostrove Murter sme si vybrali marinu Betinu ako nas pristav. Z mne doteraz neznameho dovodu nas marinak nechcel pustit dovnutra, ale mali sme sa priviazat bokom k molu. No aspon som si precvicil aj priplavanie bokom. Priviazali sme sa v pohode bez problemov. Jedinou nevyhodou bolo, ze sme to mali daleko do mariny.
Na veceru sme sa vybrali do nedalekeho mestecka, kde sme objavili celkom dobru restauraciu, ktora ale bohuzial nemala klimatizaciu. Vsade bolo opat kopec ludi, lebo chorvati zase hrali futbal. Po veceri skrsol v posadke napad nechat sa potetovat henou, co som s radostou privital
Vecer sme opat stravili na palube Aquaria, ktory na nasu henu bude asi velmi dlho spominat.
Den 7.
23.6.2006
Rano v marine Betina sme zahajili drhnutim paluby Aquaria. Zistili sme totiz, ze nase henove tetovania zanechavaju na bielej palbu nie prave najkrajsie stopy. To sposobilo, ze sme sa odviazali az o 12tej. Kedze nas cakalo len tankovanie a pristatie v Tirbunji, tak sme sa nemali kam ponahlat. Tankovat sme sa rozhodli v nedalekej marine Hramina, ktora bola o zatoku vedla. Ked sme priplavali k tankovaniu, tak tam boli asi 3 lode, takze to vyzeralo, ze nebudeme mat ziaden problem. Ako sa ukazalo, tankovanie do 2och U.F.O nie je take rychle. Takze nakoniec sme stravli 2 hodiny tocenim sa na mieste kym na nas pride rad. Samotne prirazenie k brehu tiez nebolo uplne idealne, pretoze vietor nas odnasal na stranu, nakoniec sme to s pomocou pumparov a chalanov, ktori vyskocili na breh zvladli.
Obed sme stravili zakotveni pri ostrove Mala Arta. Priblizne o pol piatej sme vyplavali smerom na Tribunj a uz nam nic nebranilo k pohodlnemu pokojnemu pristatiu.
A toto je moja hrda posadka:
Obrazova galeria c. 1
Obrazova galeria c. 2